Ako vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok po rokovaní vlády, schválenie Bezpečnostnej stratégie SR a Obrannej stratégie SR kabinetom Igora Matoviča je zásadným krokom.
Tvrdí, že dokumenty majú priniesť ucelený pohľad na aktuálnu bezpečnostnú situáciu a ich prijatie podľa neho znamená zodpovedný prístup k občanom a ich bezpečnosti. Ich schválenie ocenil aj minister obrany Jaroslav Naď. O ich návrhoch bude ďalej hlasovať Národná rada SR.
Svet v súčasnosti nie je bezpečný a situácia je ťažko predvídateľná, poznamenal Korčok. Preto je podľa neho potrebný jednotný pohľad štátu. „V bezpečnostnej stratégii vláda zodpovedným spôsobom reflektuje, ako zásadne sa zmenil svet, bezpečnostná situácia od roku 2005, pretože odvtedy máme platnú bezpečnostnú a obrannú stratégiu,“ povedal Korčok.
Stratégie predložia na rokovanie zákonodarného zboru. Na stratégie nadviažu ďalšie opatrenia a dokumenty týkajúce sa napríklad kybernetickej bezpečnosti a boja proti dezinformáciám.
Z dokumentov bude podľa Naďa vychádzať aj vojenská stratégia či dlhodobé plány rozvoja ozbrojených síl a rezortu obrany. Z bezpečnostnej situácie musí podľa neho vychádzať aj modernizácia armády.
Obranná stratégia SR určuje základné prístupy Slovenska k zabezpečovaniu svojej obrany. Okrem nadväznosti na novú Bezpečnostnú stratégiu SR definuje konkrétne a aktuálne východiská obrannej politiky, jej ciele, spôsoby a nástroje ich napĺňania. SR v nej deklaruje zodpovednosť za vlastnú obranu. V rámci kolektívnej obrany označuje ako najúčinnejší spôsob členstvo v NATO.
Bezpečnostná stratégia SR konštatuje, že globálna bezpečnosť sa vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR. Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dôsledky na našu bezpečnosť. Dokument pomenúva aktuálne hrozby a oblasti, ktorým sa treba na udržanie bezpečnosti venovať.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.
Politická opozícia je k schváleným stratégiám kritická a vyčíta im predovšetkým jednostrannú zahranično-politickú a vojenskú orientáciu Slovenskej republiky na Západ a NATO. Kritizuje aj označenie Ruskej federácie za bezpečnostnú hrozbu pre SR, čo nezodpovedá skutočnosti a neprispieva k vyváženej zahraničnej politike nášho štátu.
