Slovná ekvilibristika predstaviteľov sprofanovanej vládnej koalície okolo referenda o skrátení aktuálneho volebného obdobia je iba plieskaním biča do rozbúrených politických vôd. Akoby ani nešlo o občana a jeho hlas. Pritom antický odkaz Vox populi – vox Dei by mal byť odkazom aj pre našu demokraciu.
V prvej hlave Ústavy Slovenskej republiky (Čl. 2 ods. 1) je základné ustanovenie: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“
V zastupiteľskej demokracii občan vo voľbách splnomocňuje svojich zástupcov (poslancov) vykonávať mandát v jeho mene, v priamej demokracii vyjadruje občan svoju vôľu ľudovým hlasovaním.
V starovekých Aténach, v rodisku demokracie sa výkon verejnej moci realizoval na agore (na námestí), priamo na zhromaždení plnoprávnych občanov, kde sa hlasovalo a rokovalo o dôležitých záležitostiach štátu.
Na agore sa konal aj tzv. ostrakizmus, črepinový súd, v ktorom sa rozhodlo, kto z občanov mesta predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre polis a musí odísť z Atén. Dnes by sme to mohli nazvať aj ľudovým hlasovaním o dôvere.
V dnešných veľkých štátnych útvaroch nie je prakticky možné, aby sa hlasovalo o dôležitých zákonodarných a politických veciach štátu priamo na zhromaždeniach občanov, preto sa v mnohých moderných ústavách zaviedol inštitút referenda ako spôsob uplatňovania priamej demokracie.
Ústava Slovenskej republiky sa zaoberá referendom v článkoch 93 – 100. Podľa dikcie čl. 93 ods. 3 predmetom referenda nesmú byť základné práva a slobody, dane, štátny rozpočet a odvody. O všetkých ďalších otázkach verejného záujmu môžu občania rozhodnúť v ľudovom hlasovaní.
Problém, ktorý nedá spať predstaviteľom súčasnej moci a koaličným poslancom NR SR je otázka základných práv a slobôd. Členovia parlamentu sa odvolávajú na ustanovenie článku 73, že sú volení na štyri roky.
Petícia za vyhlásenie referenda, ktorá je predmetom polemík však štvorročný mandát poslanca nespochybňuje, referendová otázka predsa znie: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky…?
Je nekorektné tvrdiť, že právo slobodne vykonávať poslanecký mandát a štandard ľudských práv poslancov sa zníži referendom o nastolenej otázke. Vyhlásenie ministerky Márie Kolíkovej, že referendum o predčasných voľbách je protiprávne, tiež stojí na vratkých nohách.
Zamýšľané referendum nie je zásahom do ľudských práv poslancov ani ministeriek Kolíkovej či Remišovej, veď môžu zohrievať poslanecké lavice alebo zastávať teplé miesta na ministerstvách hoci aj nepretržite po nasledujúcich parlamentných voľbách, ak to bude vôľa občanov.
Lebo taký je princíp parlamentnej demokracie – vôľu občana nemožno nahradiť vôľou poslanca. Alebo občan, z ktorého pochádza štátna moc, má len právo voliť každé štyri roky a chod štátu, či výkon poslaneckých mandátov ho nemusí zaujímať?
Ústava o tom, či môže byť predmetom referenda skrátenie volebného obdobia, taxatívne nehovorí. Nehovorí ani o nadradenosti práva poslancov volených na štyri roky nad neodnateľnými právami občanov spravovať veci verejné. Nielen slobodným vyjadrením názorov, ale aj ľudovým hlasovaním.
Zavrhnutie referenda, ktoré požaduje občianska petícia a jej takmer šesťstotisíc hlasov, by bolo popretím zmyslu a účelu inštitútu všeľudového hlasovania, popretím demokracie, nech sa už nad položenou referendovou otázkou sporia stovky právnikov a stovky rôznych mediálnych analytikov.
Parlamentná demokracia neznamená vládu parlamentu, lebo v parlamente sedia zástupcovia ľudu, ktorých si zvolil a delegoval ľud. Ak sa parlament správa nezodpovedne tým, že toleruje nezodpovednú vládu škodiacu ľudu i štátu – ľud má právo žiadať nápravu.
Skrátenie volebného obdobia len „samodvolaním“ parlamentu, keď o jeho predčasnom konci rozhodne deväťdesiat hlasov alebo prezident republiky, nemôže byť jediná možnosť. Poslednou a dodajme, že legálnou ústavnou možnosťou je hlas ľudu.
