Prudký rast cien energií bol ústrednou témou dvojdňového samitu EÚ v Bruseli. Lídri členských štátov prijali závery v oblasti energetiky, v ktorých vyzývajú Európsku komisiu (EK), aby preskúmala, ako fungujú trhy s plynom a elektrinou v únii a preskúmala špekulatívne aktivity týkajúce sa systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS).
Členské štáty a EK musia urýchlene čo najlepšie využiť súbor nástrojov na poskytnutie krátkodobej pomoci pre najzraniteľnejších spotrebiteľov a na podporu európskych spoločností, pričom treba zohľadniť rôznorodosť a špecifickosť situácie každého členského štátu.
Rovnako by eurokomisia a členské štáty mali rýchlo zvážiť zavedenie strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré zabezpečia energie za cenu, ktorá je dostupná pre domácnosti a podniky, zvýšia odolnosť energetického systému EÚ a vnútorného trhu s energiou.
Tieto kroky by mali zaistiť bezpečnosť dodávok energie a podporiť prechod ku klimatickej neutralite s prihliadnutím na špecifiká a potreby členských krajín. Spoločné vyhlásenie obsahuje aj výzvu pre Európsku investičnú banku na preskúmanie spôsobov, ako môže urýchliť investície v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo.
Týždenník Politico, ktorý monitoroval debaty lídrov, upozornil na nejednotnosť názorov na riešenie krízy. Poľsko malo záujem prehodnotiť klimatický balík Fit for 55, ktorého zámerom je dramaticky znížiť emisie CO2, ale Nemecko, Holandsko a Írsko poľské snahy „torpédovali“.
Poľsko je takisto nespokojné so systémom obchodovania s emisnými kvótami EÚ, Španielsko sa zasa postavilo na čelo skupiny štátov, žiadajúcich zásadnú revíziu trhu s elektrinou v celej Európskej únii.
Slovinský premiér Janez Janša v tejto súvislosti obhajoval jadrovú energiu, keď upozornil, že výstavba ďalších jadrových reaktorov zníži závislosť EÚ od zahraničných dodávateľov energií. Tento návrh mal podporu Grécka a Írska a za jadro ako druh energie v boji klimatickým zmenám sa po príchode na samit vyslovil aj predseda vlády SR Eduard Heger.
Kritiku systému predaja emisných povoleniek odmietla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, keď vyhlásila, že systém ETS neprispieva k zvyšovaniu cien energií. Šéfka eurokomisie sa sústredila predovšetkým na úlohu plynu pri stanovovaní cien elektriny v únii.
Upozornila na závislosť EÚ od dovozu plynu z Ruska, Nórska, Kataru a Alžírska a zraniteľnosť krajín eurobloku, pretože úroveň skladovania plynu je na úrovni 78 percent, nie na optimálnych 90 percentách.
Podľa nej je v záujme zabezpečenia strategických zásob plynu nevyhnutný spoločný prístup, ako aj dobrovoľné spoločné zaobstarávanie tejto suroviny ako jedno z opatrení na boj proti zvyšujúcim sa cenám energií.
