V piatok 3. decembra sa mal konať súd s exposlancom NR SR a dlhoročným organizátorom občianskych protestov Petrom Marčekom. Pojednávanie sudca odročil na marec budúceho roka. Môže ísť o ďalšie ohnivko do reťaze zastrašovania aktuálnou mocou tých, ktorí sa nadšene nepozerajú na ničenie národa a slovenskej ekonomiky.
Tých, čo si ctia a využívajú ako slobodní občania svoje právo vyjadriť názor a dokonca aj legitímny, ústavou garantovaný odpor (podľa Čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky právo na legitímny odpor ľudu).
Stále platí, že kto chce psa biť – palicu si nájde. Našiel ju aj okresný prokurátor Bratislava III., ktorý podal návrh na trestné stíhanie Marčeka tvrdiac, že exposlanec verejnou výzvou „podnecoval ľudí na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti, uloženej zákonom“.
O čo išlo? Nuž o asi najsledovanejší prípad podozrivého úmrtia (podľa oficiálnej verzie údajne samovražda) generála Milana Lučanského. Presnejšie o dôstojnú rozlúčku verejnosti počas jeho pohrebu a pietnej spomienky.
Tá sa uskutočnila pred budovou Prezídia policajného zboru na Račianskej ulici v Bratislave v začiatkom januára tohto roka, teda v čase, keď Matovičova vláda vyhlásila núdzový stav, počas ktorého boli obmedzené nielen zhromaždenia, ale aj pietne spomienky, pohreby a svadby.
Marček sa rozhodol, že pamiatka generála nemôže ostať v lockdownovom zabudnutí a na sociálnej zverejnil oznam o konaní poslednej rozlúčky v gen. Lučanským, pričom vyzval ľudí, aby boli odvážni a prišli dať generálovi posledné zbohom.
Vládna moc do poslednej chvíle na samotný pohreb vydala len pár povoleniek rodine a avizovala nasadenie polície na ostro sledované pohnutie verejnej mienky a prípadnú účasť na rozlúčke v Štrbe. Napriek význam aj vyhrážkam prišlo na cintorín do Štrby 600 ľudí a stovky pred prezídium dať posledné zbohom jednej z obetí brutality novej moci.
Keby Marček nebol na spomienke hovoril o „prelomení matovičovského fašizmu“, možno mohol mať pokoj. Nevidíme do hlavy prokurátora, v každom prípade však vzniesol obvinenie podľa § 337 Trestného zákona, keďže vraj išlo o „dokonaný trestný čin“.
Píše sa v ňom, že „kto verejne podnecuje na trestný čin alebo verejne vyzýva na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti uloženej zákonom alebo na jeho základe, alebo na závažné porušovanie verejného poriadku, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“.
Čo z tejto kauzy vyplýva? Po prvé, že sa tu účelovo sledujú sociálne siete a monitorujú názory a aktivity ľudí s cieľom politických represálií. Po druhé, že tu máme opäť angažovaných udavačov, ktorí po tridsiatich rokoch ako totalitní kostlivci vypadávajú zo skrine, o ktorej sme si naivne mysleli, že je už po novembri 1989 navždy zatvorená.
V koho prospech boilo vznesené obvinenie proti Petrovi Marčekovi? Komu by najviac vyhovovalo načasovanie a poslanie organizátora masových občianskych protestov na dva roky do chládku, čiže prakticky do konania termínu riadnych volieb do NR SR?
Marček je totiž nielen občiansky aktivista, ale aj člen opozičného hnutia Republika, ktoré má podľa prieskumov verejnej mienky namierené do parlamentu. A to nemusí niekomu „tam hore“ hrať do karát.
