Bieloruská republika pripravuje zmenu ústavy. Vedenie štátu už na internete zverejnilo návrhy zmien a doplnkov ústavy, ktoré sa týmto spôsobom predkladajú na verejnú diskusiu. Nasledujúcim krokom bude hlasovanie voličov o návrhoch v referende.
Spravodajský web Zerkalo.io dodal, že pripomienky od občanov zhrnie a zosystematizuje Národné centrum pre právne informácie a približne v druhej polovici februára bude ústava predložená na ľudové hlasovanie.
V navrhovanom texte novej ústavy je aj zmienka o zákaze financovania volieb cudzími štátmi, občanmi a organizáciami. Dokument ráta aj s tým, že jedna osoba nebude môcť zastávať funkciu prezidenta republiky viac ako dve volebné obdobia.
Cieľ zachovať neutralitu a bezjadrový status, zakotvený v súčasnej bieloruskej ústave, bol v návrhu nového základného zákona krajiny nahradený klauzulou, ktorá vylučuje vojenskú agresiu vedenú z bieloruského územia.
Najvyšším zastupiteľským orgánom v republike sa stane celobieloruské ľudové zhromaždenie. Pôjde o inštitúciu zloženú zo zástupcov vlády, rôznych sektorov ekonomiky a spoločnosti krajiny, ktoré bude mať právo odvolať prezidenta, ak poruší základný zákon alebo sa dopustí vlastizrady.
Celobieloruské zhromaždenie bude mať v prípade nečinnosti prezidenta aj právomoc vyhlásiť na území krajiny výnimočný stav alebo stanné právo. Tento orgán na návrh prezidenta môže rozhodovať aj o vyslaní vojakov do zahraničia.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa už dávnejšie vyjadril, že delegáti celobieloruského zhromaždenia budú svoju funkciu zastávať ako službu verejnosti a budú sa im zodpovedať predsedovia parlamentných komôr, ministri a gubernátori.
Podľa bieloruského lídra tento systém nenahradí existujúci volený zákonodarný orgán – parlament – a neduplikuje ho. Funkčné obdobie bieloruského parlamentu sa má predĺžiť na päť rokov. Právomoci parlamentu možno v prípade vojny rozšíriť len zákonom. Voľby do parlamentných komôr sa majú vyhlasovať najneskôr tri mesiace pred dňom hlasovania.
Návrh zmien v ústave počíta s tým, že prezident Bieloruska sa v súvislosti s uplynutím funkčného obdobia alebo jeho predčasným ukončením v prípade odstúpenia bude môcť stať doživotným členom Rady republiky.
Hlava štátu zastávajúca túto funkciu „môže byť ku dňu nadobudnutia platnosti zmien ústavy zvolená za predsedu celobieloruského ľudového zhromaždenia“. Z toho vyplýva, že na tento post môže byť zvolený aj prezident Lukašenko.
Celobieloruské ľudové zhromaždenie okrem toho dáva predbežný súhlas prezidentovi na nominácie na post predsedu vlády. Premiér bude potom musieť každoročne informovať celobieloruské ľudové zhromaždenie o plnení programu sociálno-ekonomického rozvoja krajiny.
Celobieloruské ľudové zhromaždenie okrem toho na päť rokov volí predsedu a členov ústrednej volebnej komisie, pričom má aj právo odvolávať ich. Novela ústavy Bieloruska sa bude považovať za schválenú, ak za ňu bude hlasovať viac ako 50 percent účastníkov referenda.
Lukašenko sa pred časom v rozhovore pre agentúru RIA Novosti vyjadril, že referendum o ústavných zmenách sa uskutoční okolo 20. februára. O zmenách v ústave začal prezident hovoriť po tom, ako v Bielorusku po prezidentských voľbách z 9. augusta 2020 vypukli masové protesty podporované a financované zo Západu.
