Ukrajinská kríza sa stala hlavnou témou vyše hodinového telefonického hovoru medzi prezidentmi Spojených štátov a Ruskej federácie. Z materiálov zverejnených americkou stranou vyplýva, že Washington stále dúfa, že ukrajinskú krízu sa podarí vyriešiť diplomatickou cestou, no ráta s akýmikoľvek variantmi vývoja situácie.
Americký prezident Joe Biden údajne Vladimirovi Putinovi oznámil, že v prípade ďalšej eskalácie napätia okolo Ukrajiny príde zo strany Spojených štátov a ich spojencov rýchla a rozhodná reakcia. Moskva by podľa neho” narazila na vážne komplikácie”. “Prípadný vojenský konflikt oslabí pozíciu Ruska na medzinárodnej scéne a spôsobí rozsiahle ľudské utrpenie,” uviedol Biely dom.
Nemenovaný predstaviteľ americkej administratívy tvrdí, že telefonát nepriniesol zásadnú zmenu v patovej situácii. Poradca ruského prezidenta pre otázky zahraničnej politiky Jurij Ušakov informoval, Putin Bidenovi vyčítal, že Spojené štáty a ich spojenci nevynakladajú dostatočné úsilie, aby prinútili Ukrajinu k plneniu minských dohôd uzavretých ešte v roku 2015.
V posledných mesiacoch sú vzťahy medzi Ruskom a Západom napäté a situácia okolo Ukrajiny sa zhoršila. Washington a Brusel obviňujú Moskvu z prípravy invázie a vyhlasujú, že ruské jednotky sa sťahujú k hranici susedného štátu.
V tejto súvislosti NATO posilňuje svoju prítomnosť vo východnej Európe. Koncom januára sa objavili informácie o presune dánskej fregaty do Baltu a štyroch dánskych stíhačiek do Litvy, španielskych lodí a holandských stíhačiek do Bulharska a tiež o možnom vyslaní francúzskych jednotiek do Rumunska.
V Moskve všetky tvrdenia USA a EÚ odmietajú a zdôrazňujú, že vojenské jednotky presúvajú na vlastnom území. Ruská strana tiež pripomína, že Ukrajina nedodržiava minské dohody, podľa ktorých má byť uzavreté prímerie a stiahnuté ťažké zbrane z kontaktnej línie.
Teraz Kyjev sústredil na hranici so samozvanými republikami Doneckom a Luhanskom polovicu svojich vojakov, ktorí pravidelne strieľajú na domobranu, a to aj s použitím zakázanej techniky – protitankového raketového systému Javelin a útočného dronu Bayraktar.
Kremeľ a Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie opakovane upozorňujú, že cieľom príbehov o „agresii“ je rozšíriť zoskupenie vojsk pri ruských hraniciach. Okrem toho upozornili, že hlavným dôvodom eskalácie napätia na Ukrajine sú akcie Spojených štátov a NATO, ktoré do krajiny posielajú vojenských inštruktorov, zbrane a techniku.
Koncom minulého roka Moskva odovzdala Bruselu a Washingtonu návrhy dokumentov o bezpečnostných zárukách. Kremeľ trvá na tom, aby NATO skončilo vojenskú spoluprácu s postsovietskymi krajinami.
Vyzýva alianciu, aby na ich území nevytvárala základne, obmedzila rozmiestňovanie útočných prostriedkov pri ruských hraniciach, stiahlo americké jadrové zbrane z Európy a nerozširovalo sa na východ. Koncom januára dostalo Rusko písomnú odpoveď, podľa ministerstva zahraničných vecí však západní partneri ignorovali to najdôležitejšie – nerozširovanie aliancie.
