Slovenský zväz protifašistických bojovníkov (SZPB) uverejnil šokujúce informácie ohľadom okolností nevpustenia niektorých jeho členov vrátane veteránov SNP a bývalých partizánov, k pamätníku Slavín so zámerom položiť veniec pri príležitosti osláv výročia porazenia fašizmu.
Slavín mala mať v dňoch 8. – 9. mája rezervovaný aktivistická organizácia Mier Ukrajine, ktorá bola len s veľkými výhradami ochotná k pamätníku pustiť najvyšších predstaviteľov zväzu.
Podľa vedenia oblastnej organizácie zväzu v Bratislave sa otvára otázka, či je vhodné poskytnúť pamätník na dva dni konkrétnej organizácii v čase, keď tam pravidelne a dlhé roky chodí klásť vence široká verejnosť.
„Bratislavské Staré Mesto pôvodne na takmer celé tieto dva dni prepožičalo mohylu s cintorínom takmer sedemtisíc sovietskych osloboditeľov pračudesným mierovým aktivistom. Skutočných protifašistických bojovníkov Karola Kunu a Annu Bergerovú, ktorým hrude zdobili štátne vyznamenania, nepustili položiť kvety k bráne do pietnej siene.
Oznámili im, že tam musia vyjsť mimo schodiska po polmetra vysokých kvádroch, čo bolo pre týchto starých ľudí nepredstaviteľné,“ uviedol na sociálnej sieti predseda oblastnej organizácie SZPB v Bratislave Martin Krno.
SZPB vo svojom stanovisku priblížilo príbeh bývalej partizánky, ktorá pod pamätníkom márne čakala na riadne pripomenutie si udalostí, za ktoré by aj jej mali vďačiť všetky generácie.
„Anička Bergerová, partizánka u Čapajevovcov, ktorá sa už bez bariel nikam nedostane,´na mieste činu´ poskytla pre médiá emotívny protivojnový rozhovor. Hneď na druhý deň sa prostredníctvom telefonátov a sociálnych sietí stala terčom hrubých urážok od kadejakých anonymných rusofóbnych extrémistov. Mimochodom, je rusínskej národnosti, ktorú na rozdiel od iných európskych štátov Ukrajina dosiaľ neuznáva,“ priblížili príbeh partizánky.
Krno tvrdí, že členovia SZPB desiatky rokov podobnú situáciu nezažili. Zákon o zhromažďovaní si totiž zväz vykladá tak, že položenie vencov, kvetov, alebo iné pripomenutie si významnej udalosti slovenských dejín nie je potrebné riadne nahlasovať, lebo nejde o manifestáciu či ani protest.
„Za 32-ročnú existenciu zákona o zhromažďovaní nik na Slovensku pietny akt kladenia vencov na hroby padlých povstalcov a osloboditeľov našej vlasti za dajakú manifestáciu či demonštráciu nepovažoval a úrady miestnej samosprávy v takýchto prípadoch oznamovaciu povinnosť nevyžadovali. Ani v Bratislave,“ argumentuje Krno.
Tentokrát však všetko bolo inak: „Keď sme však kládli vence na Slavíne pri 77. výročí oslobodenia hlavného mesta, predstavitelia jednej politickej strany nás upozornili, že oni oficiálne nahlásili svoju prítomnosť na 11. hodinu, tak sme sa bez problémov dohodli, že pôjdeme vzápätí za nimi.
V hlavách nám ale zasvietila kontrolka a tak sme zabehli kvôli oslavám Dňa víťazstva na úrad Starého Mesta. Tam sme sa dozvedeli, že istá nemenovaná organizácia podala oznámenie na zaujatie verejného priestranstva na Slavíne už 23. marca a to hneď na dva dni.
Na štátny sviatok 8. mája a na 9. máj, ktorý najmä starší členovia SZPB považujú za svoj najväčší sviatok, lebo vtedy sa dočkala slobody aj Praha, ktorá bola vtedy aj naším hlavným mestom.“
Zástupcovia SZPB sa neskôr dočkali komunikácie so zástupkyňou iniciatívy Mier Ukrajine. Tá však k organizácii postavenej na silnej protifašistickej tradícii nebola ani náhodou zhovievavá. Prišli aj vyhrážky zásahom polície. Z videí je pri tom jasné, že polícia aj reálne pomáhala aktivistom pamätník blokovať.
To, aké nebezpečenstvo pre priebeh akcie iniciatívy Mier Ukrajine predstavovali veteráni SNP, však vo svojich posledných vyjadreniach nevysvetlila ani polícia, ani samotný policajný prezident.
„Na otázku, či tam nepustia s vencami ani predsedu parlamentu a členov vlády, trocha znervóznela, ale na ďalšie naše argumenty opakovane reagovala, že ak tam prídeme, zakročí proti nám polícia,“ dodal k téme Krno.
