Predseda hnutia Republika Milan Uhrík vo svojom vystúpení v TV TASR vyhlásil, že strany uskutočňujúce reálnu opozičnú politiku, sa zjednotili na podporou referenda. Odpovedal tak na otázku, prečo v hnutí hovoria o zjednocovaní opozície, ak napríklad Progresívne Slovensko, KDH či maďarská Aliancia referendum nepodporujú.
„V našom kontexte myslíme relevantnú opozíciu. Z nášho pohľadu by KDH, Progresívne Slovensko alebo Aliancia neboli inou vládou, akou je tá súčasná,“ vysvetlil Uhrík. O spustení petičnej akcie k referendu informoval ako prvý predseda Smeru-SD Robert Fico začiatkom júna a už vtedy informoval, že akcia má podporu Hlasu-SD, hnutia Republika a SNS.
Nové referendové otázky, na rozdiel od minuloročnej petície, priamo nevedú k skráteniu volebného obdobia. Dôvodom je podľa Uhríka rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré referendum o skrátení volebného obdobia zakázalo. Ako dodal, hoci s týmto výrokom v hnutí Republika nesúhlasia, rešpektovať ho musia.
„Preto sme spolu s opozičnými partnerom prišli s dvoma inými otázkami. Prvá hovorí o páde vlády. Teda vláda na základe výsledku plebiscitu, ktorý má silu ústavného zákona, má podať demisiu,“ povedal. „Druhá otázka hovorí o tom, že ústava sa má novelizovať tak, aby v budúcnosti bolo možné skrátiť volebné obdobie,“ dodal.
Ak by občania v referende odpovedali pozitívne, podľa Uhríka by to opozičným stranám umožnilo vyvinúť politický tlak, ktorý by viedol k skráteniu volebného obdobia. A to aj v prípade, ak by prvú otázku na základe podnetu prezidentky Zuzany Čaputovej zablokovalo nové rozhodnutie Ústavného súdu.
Na prísľub predsedu Sme rodina Borisa Kollára, že do parlamentu osobne predloží novelu ústavy, ktorá umožní skrátenie volebného obdobia, sa Republika spoliehať nechce. „Pre nás sú dôležité činy a nie slová. Kollárovci toto rozprávajú už prakticky rok,“ povedal. „Neveríme, že to vôbec spravia a ak to spravia, neveríme vládnej väčšine, že takýto návrh novely ústavy schvália,“ povedal.
Uhrík sa v diskusii ohradil proti názorom, podľa ktorým má jeho strana blízko k radikálnej pravici. „Hnutie Republika v nijakom prípade nie je fašistická strana, nie je ani extrémistická strana a ani krajne pravicová strana,“ povedal s tým, že takéto nálepky im dávajú len tí, čo ich nemajú radi.
„Republika je normálna, slušná, vlastenecká strana, ktorá bojuje za slovenské záujmy. Neriadime sa tým, čo o nás vypisujú médiá, ale to, s akým mandátom a s akým zámerom nás poslali do parlamentu voliči,“ tvrdí.
Že strana nie je politicky „toxická“ podľa neho dokážu aj jesenné regionálne a komunálne voľby, do ktorých pôjde Republika samostatne, ale aj v mnohých regionálnych koalíciách. Za problémových partnerov do komunálnych a regionálnych koalícií označil skôr aktuálne koaličné strany, ktoré budú stáť zoči-voči veľkej nespokojnosti väčšiny populácie s vládnou politikou.
„V týchto voľbách obvykle nebýva príslušnosť k politickej strane rozhodujúcim faktorom. Napriek tomu si myslím, že príslušnosť k istým politickým stranám bude totálnym strašiakom preto, aby ľudia týchto kandidátov nevolili,“ poznamenal Uhrík.
Republika bude mená svojich kandidátov zverejňovať priebežne, už dnes však môžu potvrdiť svoju podporu Miroslavovi Sujovi na post banskobystrického župana a Eduardovi Kočišovi na post primátora mesta Stropkov.
