Magický svet režiséra Juraja Jakubiska nám bude chýbať. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti. Rodine, priateľom a všetkým spolupracovníkom režiséra, ktorý zomrel vo veku 84 rokov, vyjadrila úprimnú sústrasť.
Hlava štátu označila Jakubiska za najslávnejšieho slovenského režiséra. Vyzdvihla množstvo filmových ocenení, ktoré počas svojej umeleckej kariéry získal. „Jeho výnimočný filmársky štýl dostal Slovensko do veľkého filmového sveta. Slovenský Fellini, ako ho často volali, miloval voľnosť a fantáziu a nechával pre ne priestor aj vo svojich filmoch,“ komentovala.
Režíroval aj opery na prvej divadelnej scéne
Snímky Sedím na konári a je mi dobre, Tisícročná včela, Dovidenia v pekle, priatelia či Nejasná správa o konci sveta, sa podľa prezidentky stali súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. „Rozprávka Perinbaba nám už ako deťom pomohla objaviť čaro obyčajných vecí,“ dodala.
Opustil nás jeden z najväčších umelcov našej doby. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár to uviedol v reakcii na úmrtie filmového režiséra Juraja Jakubiska. Kollár poukázal na to, že okrem filmovej tvorby sa Juraj Jakubisko venoval aj charite, pomohol mnohým nadaným deťom.
„Budem si ho pamätať ako charizmatického človeka, ľudského, s krásnym srdcom,“ napísal na sociálnej sieti. Predseda NR SR dodal, že ide o obrovskú stratu pre Slovensko, ale aj pre Česko, kde tiež nakrúcal filmy. „Odpočívajte v pokoji majstre, budete nám chýbať,“ uviedol Kollár.
Opozičný Smer-SD zdôraznil, že na Jakubiskových filmoch vyrastali viaceré generácie. „Bol rovnako rešpektovaný pred rokom 1989, ako aj po ňom. O jeho talente hovoril v superlatívoch aj jeho priateľ, svetovo uznávaný režisér Federico Fellini,“ zdôraznila strana.
Správu o úmrtí jedného z najvýznamnejších slovenských režisérov prijalo so zármutkom i vedenie Slovenského národného divadla. „Mal blízky vzťah aj k prvej slovenskej divadelnej scéne. Juraj Jakubisko na pôde SND režíroval opery Eugena Suchoňa Krútňava a Svätopluk,“ priblížilo vedenie divadla na sociálnej sieti.
Slovenský herec z pripravovanej rozprávky Perinbaba 2 Lukáš Frlajs označil Juraja Jakubiska za človeka s mimoriadnym talentom, ktorý bol plný energie a tvorivosti. „Tak veľmi som sa tešil na naše najbližšie stretnutie a vy ste odleteli na perine do neba. Bolo mi nesmiernou cťou vás spoznať a byť súčasťou vašej vízie Perinbaby,“ odkázal.
Legendárny filmový režisér sa vyznačoval aj výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho filmovej tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959 – 1966 študoval v Česku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umení.
Po absolutóriu režijne debutoval filmom Kristove roky (1967). Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia a Jakubisko sa mohol niekoľko rokov venovať iba dokumentárnej tvorbe.
Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke, bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980). Vrcholom jeho tvorby 80. rokov 20. storočia je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985).
Najviac oceňovaný slovenský režisér
Predrevolučné obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom si jednu z hlavných úloh zahral Bolek Polívka. V roku 1990 nakrútil pre televíziu film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Dovidenia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992.
Od roku 1993 žil Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v českej metropole Praha. V roku 1997 nakrútil film Nejasná správa o konci sveta a z roku 2004 film Post coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom.
Veľkovýpravný Jakubiskov projekt, historický veľkofilm Bathory o grófke Alžete Bátoriovej, ktorá bola známa krutými vraždami žien, mal svetovú premiéru na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 2008. Hlavnú postavu v rozpore so zaznamenanými historickými faktami prezentoval v pozitívnom svetle, čím si komerčne úspešný film vyslúžil kontroverznú povesť.
Za svoju tvorbu získal Juraj Jakubisko množstvo domácich a zahraničných ocenení – bol najviac oceňovaným slovenským režisérom. Získal napríklad cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967.
V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera, ktorú tradične udeľujú osobnostiam domácej i zahraničnej kinematografie za podiel na rozvoji filmového umenia na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. V januári 2003 získal najvyššie slovenské štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie.
Jakubiskove filmy ocenili aj na Grand Prix Unicef a na MFF v Moskve a na MFF v Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev mu udelili 1. marca 2003. Sošku leva získal za dlhodobý umelecký prínos pre český film. Českého leva získal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory a tiež za výtvarný počin filmu Bathory.
V juni 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Za účasti talianskej veľvyslankyne na Slovensku Brunelly Borzi Cornacchia mu ju odovzdala Teresa Triscani, riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave.
Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si prevzal 16. apríla 2016. Juraj Jakubisko je známy dlhoročnou spoluprácou s talianskou kinematografiou a jej predstaviteľmi.
Jeho tvorbu často porovnávajú so špičkovými talianskymi tvorcami. Aj preto si vyslúžil prívlastok „slovenský Fellini“, čo považuje za poctu.
Tridsať vybraných významných osobností 28. októbra 2016 ocenil český prezident Miloš Zeman pri príležitosti osláv 98. výročia vzniku Česko-Slovenska. Medailu za zásluhy I. stupňa v oblasti umenia získal aj Juraj Jakubisko. Zomrel v Prahe krátko pred polnocou 24. februára 2023.