Poľsko sa rozhodlo investovať do jadrovej energetiky. Najväčšia ekonomika vo východnej časti Európskej únie by tým chcela dosiahnuť stabilitu vo výrobe elektriny, znížiť dovoz uhlia i zemného plynu a zároveň nahradiť svoje uhoľné elektrárne, ktoré dnes produkujú približne 80 percent elektriny v krajine.
Varšava okrem jadrových elektrární plánuje aj výstavbu veterných fariem v Baltskom mori a investície do fotovoltaickej energie. Podľa agentúry Bloomberg tým rýchlejšie získa energetickú nezávislosť. Základom poľskej energetiky by však mali byť práve jadrové reaktory.
Do roku 2040 šesť atómových elektrární
Prvá poľská jadrová elektráreň by podľa premiéra Mateusza Morawieckeho mala stáť zhruba 20 miliárd dolárov. Nachádzať sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou v severnej provincii Pomoransko blízko pobrežia Baltického mora a dokončená by mala byť do roku 2033.
O výstavbu prejavili záujem tri spoločnosti: americká Westinghouse s typom reaktora PWR AP1000, juhokórejská KHNP s PWR APR-1400 a francúzska EDF s EPR. O ruské technológie nemala Varšava záujem z politických dôvodov. Rozhodnutie padlo na Westinghouse. „Musíme sa spoliehať na osvedčené technológie, ale aj na osvedčených partnerov,“ argumentoval Morawiecki.
Americká ministerka energetiky Jennifer Granholmová rozhodnutie privítala ako „obrovský krok k posilneniu vzťahov s Poľskom pre budúce generácie“. Vysokopostavený predstaviteľ americkej vlády pod podmienkou zachovania anonymity uviedol, že dohoda sa pohybuje v miliardách dolárov a vytvorí „tisíce dobre platených pracovných miest“.
„Nejde len o komerčný energetický projekt, ale o spôsob, akým budeme definovať vzájomnú bezpečnosť na ďalšie desaťročia,“ povedal. Rozhodnutie pre Westinghouse zároveň „vysiela prezidentovi Vladimirovi Putinovi jednoznačný signál o sile americko-poľského spojenectva“.
Morawiecki vyhlásil, že Poľsko už plánuje stavbu ďalších dvoch atómových elektrární. Celkovo by ich však malo v krajine pribudnúť až šesť. V rámci jadrového programu do roku 2040 má Poľsko plány na vybudovanie 6 až 9 gigawattov inštalovaného jadrového výkonu založeného na projektoch reaktorov PWR generácie 3 a 3+.
Druhú elektráreň by mala u našich severných susedov stavať juhokórejská Korea Hydro & Nuclear Power (KHNP) spolu s poľskými firmami ZE PAK a PGE v juhozápadnom Patnówe. Tretí jadrový projekt by mal vyrásť v strednom Poľsku. K dohode s Južnou Kóreou pritom prišlo iba pár dní po výbere Westinghouse v prvom projekte.
Podľa podpredsedu vlády Jaceka Sasina bude druhá jadrová elektráreň súkromným podnikateľským projektom, „ale zároveň podporovaným poľskou vládou“. Do krajiny tak prinesie nielen technológie, ale aj juhokórejský kapitál. Obe investície – s účasťou Westinghouse aj KHNP – sa podľa neho budú navzájom dopĺňať, a nie si konkurovať.
Poľsko výberom týchto firiem akoby vychádzalo v ústrety jednak Spojeným štátom ako vojenskému spojencovi v posledných rokoch, ale aj Južnej Kórei, od ktorej zase nakupuje nové zbrane.
Už dlhšie sa totiž hovorí, že Varšava má ambície vybudovať najsilnejšiu armádu v európskom priestore. Podľa kórejských médií si poľská vláda chce takýmto spôsobom zlepšiť vzťahy s USA.
Egocentrická politika Washingtonu
Ponuka Južnej Kórey je pritom finančne výhodnejšia. Jednotkové stavebné náklady na kW boli podľa štúdie Svetovej jadrovej asociácie WNA pri jadrových zariadeniach kórejskej výroby v roku 2021 len 3 571 USD/kW, v USA 5 833 USD/kW a vo Francúzsku 7 931 USD/kW. Podľa poľských médií by KHNP mohla postaviť šesť reaktorov s celkovými nákladmi 26,7 miliardy USD v porovnaní s 31,3 miliardami USD v prípade firmy Westinghouse.
Južná Kórea má okrem toho bohaté skúsenosti v tejto oblasti. V roku 2009 získala objednávku na jadrový reaktor od Spojených arabských emirátov za 18,6 miliardy dolárov, v rámci ktorej súhlasila s výstavbou štyroch jadrových elektrární podľa svojho modelu. Všetky štyri boli postavené načas a v rámci stanoveného rozpočtu. Zúčastnila sa aj na tendri v Českej republike, v Saudskej Arábii, rokuje tiež s Ugandou a Ghanou.
Washington však aj napriek vyhláseniam poľskej vlády o vzájomnom dopĺňaní sa projektov považuje Južnú Kóreu za svojho konkurenta a neváha používať rôzne nečestné praktiky, aby ju z projektu vytlačil. Spoločnosť Westinghouse dokonca podala žalobu na konkurenčnú KHNP, aby jej zabránila v predaji reaktorov do Poľska.
Tvrdí, že reaktor APR1400 je založený na americkej technológii System 80, ktorú KHNP získala v roku 2000 od Westinghouse. Juhokórejské spoločnosti tak vraj nemajú na tieto technológie licenciu.
KHNP s týmto tvrdením nesúhlasí. Spoločnosť uviedla, že Kórea po spustení svojho jadrového programu postupne vybudovala vlastnú nezávislú technológiu a realizovala projekty s dlhodobými plánmi na viac ako 30 rokov. Aj v Poľsku bude využívať vlastnú technológiu: „Kórejská jadrová technológia je nezávislá od technológie Westinghouse a možno ju vyvážať bez obmedzení a bez súhlasu USA.“
Periodikum The Korea Times označilo obchodnú politiku Westinghouse za egocentickú. Juhokórejský model APR1400 je založený na technológii americkej spoločnosti Combustion Engineering, ktorej činnosť prešla na Westinghouse v roku 2000.
Ak by Soul ustúpil USA, mohlo by to znamenať, že každá krajina, do ktorej Južná Kórea vyváža jadrové reaktory, si bude musieť pýtať súhlas od Washingtonu na ich využívanie. KHNP však trvá na tom, že len federálna vláda USA je oprávnená podniknúť právne kroky na základe amerických zákonov o jadrovej energii, a nie Westinghouse.
Podľa agentúry Reuters pozorovatelia z oblasti priemyslu vyjadrili obavy z americko-kórejských rokovaní a varovali, že ak Južná Kórea ustúpi požiadavkám Westinghouse, dostane sa pod príliš veľkú kontrolu. To by podľa nich mohlo ohroziť jadrovú energetiku Južnej Kórey.
