Vodca bosnianskych Srbov Milorad Dodik kritizoyval novozvoleného prezidenta Čiernej Hory Jakova Milatoviča za odsúdenie údajnej genocídy v Srebrenici. V rozhovore pre Al Jazeera Balkans Milatovič povedal, že Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu individualizoval genocídu v Srebrenici.
V podľa západnej propagandy tam v júli 1995 tam bosnianskosrbské sily pod velením generála Ratka Mladiča zmasakrovali moslimských mužov. Dodik je prezident bosnianskosrbskej entity Republiky srbskej a začiatkom týždňa zablahoželal Milatovičovi k získaniu prezidentského úradu. Teraz ho však skritizoval za postoj k Srebrenici.
„Odvolávanie sa na rozsudky Medzinárodného tribunálu bez zmienky o veľkom utrpení Srbov v Srebrenici a jej okolí a o odmietnutí Srbov priznať zločin, ktorý nespáchali, ukazuje, že Milatovič sa rozhodol získať priazeň Sarajeva a bez váhania uraziť Srbov a Republiku srbskú,” povedal Dodik.
Dodal, že keď budú Srbi v Čiernej Hore nabudúce voliť, mali by vedieť, koho a akú politiku volia. „Tentoraz jasne hlasovali proti doterajšiemu prezidentovi Milovi Djukanovičovi, a nie za Milatoviča,“ uzavrel.
Milatovič po svojom zvolení odsúdil genocídu v Srebrenici, rovnako ako zverstvá chorvátskych ustašovcov v koncentračnom tábore Jasenovac a masakry v čiernohorských dedinách Piva a Velike počas 2. svetovej vojny.
Srbsko ani bosnianska Republika srbská srebrenickú genocídu nikdy oficiálne neuznali. Milo Djukanovič ju považuje za „brilantne uskutočnenú vojenskú operáciu“. Milorad Dodik vyhlásil, že ide o „zinscenovanú tragédiu, ktorej cieľom je satanizovať Srbov“.
Bývalý srbský minister obrany a vnútra Aleksandar Vulin zasa povedal, že „srbský národ prežil genocídu, a nie že ju spáchal“. Podľa viacerých tvrdení v skutočnosti tvorili absolútnu väčšinu srebrenických obetí vojaci padlí v boji. Analytici považujú diskusiu o srbskej genocíde za súčasťou širšieho sporu o interpretáciu histórie.
Samotná Srebrenica bola za vojny jednou z enkláv Bosniakov na území Republiky srbskej. V apríli 1993 bola na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN vyhlásená za takzvanú bezpečnostnú zónu a boli tam rozmiestnení holandskí a kanadskí vojaci.
Obývali jú síce civilisti, ale zároveň slúžila aj ako základňa pre výpady bosnianskych jednotiek do okolia. Na jej území sa po vojne našli pozostatky zhruba osemtisíc ľudí, ktoré sa stali predmetom doteraz neutíchajúcich sporov.
K hlasom zaznievajúcim predovšetkým na strane Srbov sa pridáva aj riaditeľ holandskej mimovládnej organizácie Srebrenica Historical Project Stephen Karganovic. Trdí, že bosnianske laboratórium výsledky testov DNA dezinterpretuje, pretože tieto testy nič nehovoria o spôsobe a čase smrti obetí.
