Teoretik a historik divadla, publicista, spisovateľ a pedagóg Miloš Mistrík oslavuje 70 narodeniny. Patrí medzi popredných slovenských divadelných teoretikov, ktorý je rešpektovaný aj v zahraničí, predovšetkým vo Francúzsku.
V súčasnosti pôsobí ako vedúci vedecký pracovník v Centre vied o umení Ústavu divadelnej a filmovej vedy Slovenskej akadémie vied (SAV). Venuje sa dejinám divadla a drámy, francúzskemu divadlu, ako aj masmédiám – dvakrát viedol Radu pre vysielanie a retransmisiu.
Narodil sa 16. mája 1953 v Bratislave. V roku 1971 začal študovať divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Vysokoškolské štúdium skončil v roku 1976. V rokoch 1977 – 1979 pôsobil na VŠMU ako interný vedecký ašpirant. Titul profesor získal v roku 2009 v odbore dejiny a teória divadelného umenia.
Profesijný život Miloša Mistríka sa spája predovšetkým so SAV, do ktorej nastúpil v roku 1980. V rokoch 1980 – 1990 bol pracovníkom Umenovedného ústavu SAV, v rokoch 1990 až 2008 pôsobil ako riaditeľ Kabinetu divadla a filmu SAV. V rokoch 1979 – 1986 bol súčasne redaktorom a v rokoch 1987 – 1995 hlavným redaktorom časopisu Slovenské divadlo.
Dva roky pôsobil v Slovenskej televízii – v roku 1994 ako programový riaditeľ a v roku 1995 bol poverený prípravou satelitného vysielania STV. V rokoch 1995 – 1997 pracoval v Národnom divadelnom centre v Bratislave.
Poslanci Národnej rady SR zvolili 9. februára 2005 Miloša Mistríka za člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, členom ktorej bol až do februára 2017. Dvakrát, do 8. novembra 2016, keď si rada zvolila nového predsedu, stál na jej čele.
Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava prevažne na dve oblasti: dejiny drámy a teóriu a dejiny hereckej tvorby. Je autorom alebo editorom mnohých knižných publikácií. Medzi nimi napríklad Blaho Uhlár (1990), Sto slovenských hier (1992), oceňovaná teoretická práca Kapitoly o hereckom umení vyšla už v druhom vydaní (1994, 2005).
Ďalej sú to publikácie Aj dráma je len človek… (2004), Herecké techniky 20. storočia (2018), Adolphe Appia – Dielo živého umenia (2020) či kniha Rytmika. Hellerau a Jaques-Dalcroze (2021). Do osobnej bibliografie patria okrem odborných publikácií aj beletrie Ži v Paríži (1995) a Taormina (2002).
Pre Mistríkovo odborné, literárne i publicistické dielo je charakteristická vycibrená štylistika, spojenie slovenského pohľadu s inšpiráciou vo francúzskej kultúre, ku ktorej má veľmi blízko. Aktívne sa venoval aj pedagogickej činnosti, prednášal na domácich i zahraničných vysokých školách.
V rokoch 1998 – 2002 a 2005 – 2006 pôsobil na Akadémii umení v Banskej Bystrici a od roku 2000 až 2021 ako mimoriadny profesor na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V rokoch 2003 – 2004 prednášal ako hosťujúci profesor na Université Paris 3 – Sorbonne nouvelle.
Miloš Mistrík získal viaceré ocenenia, jedným z nich bola v roku 2020 výročná cena Literárneho fondu v oblasti divadla za medzinárodnú nemecko-slovenskú publikáciu o pôsobení divadelného režiséra Maxa Reinhardta v Bratislave Max Reinhardt a/und Bratislava/Pressburg.
