Viaceré bývalé sovietske republiky, najmä kaukazské krajiny Gruzínsko a Arménsko, zaznamenali náhly ekonomický rast v dôsledku západných sankcií uvalených na Rusko. Teraz za to čelia vyhliadkam na odvetu Západu. Dva bývalé sovietske štáty dosiahli minulý rok dvojciferný hospodársky rast, keďže prílev ruských pracovníkov, majetku a zvýšenie obchodu podporili ich výkon.
Ekonomika Gruzínska vzrástla v roku 2022 o 10,1 percenta, zatiaľ čo hrubý domáci produkt Arménska sa podľa údajov Medzinárodného menového fondu zvýšil o 12,6 percenta. V tomto roku sa očakáva ich spomalenie, a to v prípade Gruzínska približne na 4 percentá a Arménska na 5,5 percenta.
To odráža všeobecné zmiernenie hospodárskeho rastu v širšom regióne Kaukazu a Strednej Ázie. Napriek tomu analytici tvrdia, že základné hnacie sily ich rastu sú stále prítomné a mohli by dostať tieto krajiny do centra pozornosti.
Západní lídri už upozornili na to, že niektorí obchodníci využívajú krajiny, ako Arménsko, Gruzínsko, Kazachstan a Turecko, aby sa vyhli protiruským sankciám. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v najnovšom ekonomickom výhľade uviedla, že tieto krajiny sa pre Rusko stávajú tzv. sprostredkovateľskými obchodnými partnermi.
„Vývoz z Európskej únie, Spojeného kráľovstva a USA do Strednej Ázie a na Kaukaz dramaticky vzrástol, čo naznačuje vzostup sprostredkovateľského obchodu, v rámci ktorého sa tovar vyváža do stredoázijských ekonomík a následne sa predáva do Ruska,“ uviedla EBOR.
Podľa gruzínskeho štatistického úradu Geostat sa Rusko stalo druhým najväčším obchodným partnerom Gruzínska z hľadiska dovozu a tretím najväčším obchodným partnerom podľa vývozu. V prípade Arménska je Rusko jeho najväčším obchodným partnerom z hľadiska dovozu aj vývozu.
Kirgizsko, Tadžikistan a Azerbajdžan, ako aj ďalšie krajiny v oblasti zaznamenali za uplynulý rok rovnako prudký nárast obchodu s Ruskom, ukazujú aktuálne údaje Medzinárodného menového fondu.
„Nepamätám si časy, keď bolo Rusko hlavným obchodným partnerom Gruzínska – v importe aj exporte. Niektoré položky zaznamenali nárast o 1000 percent alebo o 500 percent?” povedal Michail Kukava z neziskovej gruzínskej organizácie Inštitút pre rozvoj slobody informácií.
„Aj keď to nie je nič nelegálne, nejde o tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie, máme podozrenie, že ide o položky s dvojakým použitím, ako sú práčky,“ dodal s tým, že komponenty, najmä čipy z takýchto tovarov, by mohli byť znovu použité vo vojenských produktoch. To podnietilo Európsku úniu a jej spojencov, aby začali uvažovať o sankciách proti týmto krajinám.
Európska komisia v súčasnosti pracuje na tom, aby „odhalila presmerovanie obchodných tokov z tretích krajín do Ruska“. EBOR odhaduje, že takýto sprostredkovaný obchod predstavuje približne 4 – 6 percent ročného HDP v Arménsku a Kirgizsku.
