Hradná kaplnka Bratislavského hradu bola miestom konania tretieho ročníka slávnostného odovzdávania ocenení Nadácie Pro Patria. Podujatie sa uskutočnilo za účasti predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára, zakladateľov nadácie Antona Hrnka a Igora Laciaka a ďalších významných hostí.
Nadácia udelila nadácia ceny trom významným osobnostiam slovenského národného života. Ceny vyznamenaným odovzdával Boris Kollár. Na akcii vystúpila aj šansoniérka a gitaristka Eva Golovková.
Správca nadácie Pro Patria, historik a politik Anton Hrnko na úvod slávnosti povedal, že oceňovanie ľudí, ktorí svojím životom a dielom významne prispeli ku kultúrnemu a spoločenskému dedičstvu nášho národa, je jednou z ciest zveľaďovania vlasteneckého povedomia Slovákov.
Hrnko spomenul aj ďalšie aktivity nadácie, medzi ktorými vyzdvihol vznik súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda a poďakoval sa šéfovi parlamentu Borisovi Kollárovi za spoluprácu pri jeho financovaní presadzovaní inštalácie diela v areáli Bratislavského hradu.
Prvým oceneným bol poľský historik, vydavateľ, redaktor, prekladateľ slovenskej národnosti, generálny tajomník Spolku Slovákov v Poľsku Ľubomír Molitoris. Cenu získal za dlhoročný prínos k zveľaďovaniu a udržiavaniu národného a kultúrneho života slovenskej menšiny žijúcej v Poľsku.
Molitoris je členom Spišského dejepisného spolku, Generálnej rady Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí, Rady pre zahraničných Slovákov pri Matici slovenskej i vládnej komisie pre národnostné a etnické menšiny. Hrnko pripomenul, že slovenský rezort diplomacie sa k Molitorisovi správa nezaslúžene s dešpektom a verí, že po parlamentných voľbách sa to zmení.
Spisovateľ, dramatik, scenárista, predseda spoločnosti Spoločnosti Ladislava Novomeského a čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Peter Jaroš, ktorý sa stal druhým laureátom ceny Pro Patria, sa zo zdravotných dôvodov nemohol podujatia zúčastniť osobne. Cenu za literárnu činnosť a prínos pre slovenskú kultúru v jeho mene prevzal spisovateľ Pavol Dinka.
Jaroš je členom Klubu nezávislých spisovateľov, Slovenského centra PEN i redakčnej rady časopisu Slovenské pohľady na literatúru a umenie. Tiež je spolumajiteľom a umeleckým riaditeľom spoločnosti Trigon Production.
Napísal jeden z najvýznamnejších slovenských románov 20. storočia Tisícročná včela, ktorý sa stal námetom pre rovnomenný film ocenený na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a viac ako dvoch desiatok noviel a románov, šiestich rozhlasových hier, ôsmich filmových scenárov a jednej knižky pre deti a mládež.
Ladislav Deák (1931 – 2011), bol jedným z najvýznamnejších historikov dejín 20. storočia na Slovensku. Cena Pro Patria mu bola udelená in memoriam za celoživotné historické dielo a prevzal ju jeho syn. Hrnko zdôraznil, že patril medzi najlepších znalcov slovensko-maďarských vzťahov a po roku 1989 sa aktívne zapájal do politického a spoločenského života.
Zastával viaceré funkcie v odborných i stavovských organizáciách a v bilaterálnych medzištátnych komisiách historikov, vykonával rozsiahlu poradcovskú a expertíznu činnosť pre štátne orgány či občianske organizácie.
Zameriaval sa na vzťahy stredoeurópskych štátov, najmä na vzťahy medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom s ťažiskom na politiku Maďarska voči Slovensku. Je držiteľom viacerých významných ocenení, autorom a spoluautorom celého radu knižných publikácií, štúdií a odborných článkov na Slovensku aj v zahraničí.
Nadácia Pro Patria vznikla ako platforma, ktorej úlohou je identifikovať na Slovensku mravných, schopných a obetavých ľudí a predstavovať ich ako spoločenskovedné či kultúrne vzory a autority.
Cieľom nadácie je dostať hodnotných a obetavých vlastencov do povedomia verejného života, povzbudiť váhajúcich, morálne i materiálne oceniť mnohých, ktorých spoločnosť nedoceňuje a mainstream prehliada.
