Je spoluzakladateľom jednej z najúspešnejších slovenských politických strán, v troch vládach bol dokopy desať rokov vicepremiérom a ministrom vnútra. Už počas štúdia práva preukázal svoje manažérske a podnikateľské schopnosti, keď na internátoch prevádzkoval študentskú reštauráciu, vydavateľstvo a tlačiareň vysokoškolskej literatúry.
Tie v kombinácii s politickým talentom predurčili jeho pôsobenie v parlamente i vládnej exekutíve, kde zanechal výraznú stopu. Z podnikania vykročil do veľkej politiky, odkiaľ pred pár rokmi odišiel.
V matovičovsko-hegerovskej ére, ktorá zrejme vojde do dejín ako najtemnejšia éra od vzniku Slovenskej republiky, sa stal jedným z vďačných objektov politického revanšu a “užil” si odvrátenú tvár politiky.
Napokon sa dožil zadosťučinenia v podobe verdiktov Najvyššieho súdu SR a Generálnej prokuratúry SR, ktoré rozhodli o nezákonnosti jeho obvinení a potvrdili, že išlo o čisto politickú kauzu s cieľom poškodiť Smer. Dnes sa do politiky opäť vracia. Advokát a politik, zdatný rečník a diskutér, podpredseda Smeru-SSD Robert Kaliňák.
Nepamätám si, že by Smer zneužíval moc na kriminalizáciu opozície, čo nemožno povedať o doterajšej garnitúre. Tu však nešlo len opozíciu, ale o hromadné porušovanie ľudských práv a osobnej slobody občanov počas pandémie. Ako sa s touto skúsenosťou vyrovnáte, ak sa po voľbách opäť dostanete k vládnej moci?
My sme boli vždy verní hodnotám, ktoré sa nakreslili po novembri 1989. Tie by mali byť základom celej Európskej únie, ale, žiaľ, boli vymazané po prevzatí moci touto bandou národnej katastrofy.
Treba povedať, že nezlyhali zákony, ale inštitúcie, respektíve ich personálne obsadenie a preto v mnohých oblastiach nemusia nastať významné legislatívne zmeny. Systém sa vie ozdraviť automaticky sám.
Je pravda, že prichádzalo k masívnym porušovaniam ľudských práv – a musím povedať, že Ústavný súd v tomto smere len čiastočne splnil svoju úlohu, keď vzhľadom na politické tlaky, ktoré prichádzali z vlády smerom k Ústavnému súdu, reagoval veľmi neskoro a liknavo.
Preto bude treba nanovo upraviť ochranu ľudských práv do podoby, ktorá bude okamžitá a z pohľadu času dostatočne statisfakčná. Napríklad na to, čo sa stalo ľuďom v povinných karanténach, nesmieme zabudnúť a rezignovať na vyriešenie tejto otázky. Treba tak urobiť so spätnou účinnosťou, s ospravedlnením sa a s nápravou škôd, ktoré vtedy vznikli. To je jedna z hlavných vecí.
Politické prenasledovanie opozície je až následné – ako politici sme v súboji a musíme byť zvyknutí na nevyberané spôsoby a máme ich kritizovať. Ale tu boli porušované ľudské práva obyčajných ľudí v tom najzákladnejšom význame.
Ľudia, ktorí sa vracali zo svojich pracovných povinností zo zahraničia, neboli pustení k svojim rodinám a mnohí stratili prácu. Prišli iba na víkend a nemohli sa vrátiť. A tisíc ďalších vecí, ktoré boli hrubo a s nebývalou aroganciou porušené.
Spomenuli ste povinné karantény, ktoré tak trochu pripomínali praktiky, aké poznáme z histórie fašizmu či stalinizmu. Ako k tomu dnes vôbec mohlo prísť?
Úradníci v prvom rade porušovali základnú vec v Ústave SR, ktorá hovorí, že karanténa je len pre chorých. Ak neviete, či je niekto chorý, nemôžete ho predsa dať do karantény, čo neskôr uznal aj Ústavný súd.
Vysvetľovať úradníkom základné veci a názvoslovie zákona, ktoré je v úvodných paragrafoch, to je niečo, s čím som sa nestretol veľmi dlho. A to je práve to, čo vláda zneužila.
Článok 2 ústavy hovorí jasne, že môžeme robiť všetko a čokoľvek zakázať je možné iba zákonom. Zákon a priamy zákaz v zákone utvára rámec toho, čo môžeme robiť. Čiže ak to nie je zakázané v zákone, môžem robiť čo len chcem a, naopak, štátne orgány, môžu robiť len to, čo je predpísané. Tu nie je miesto pre improvizáciu. Nič okrem toho, čo majú napísané, nesmú robiť.
Nejaký ignorant si povedal, že môže zatvárať ľudí do karantény, lebo on si, skrátka, myslí, že to môže. Povie si, že môže ľudí nútiť do očkovania, lebo nejaký novinár napísal, že ak sa niekto nechce očkovať, má kvičať ako prasa na bitúnku, a tí, čo sa nechcú dať očkovať, sú dobytok.
A jedna z volebných kandidátiek Demokratov zasa vyhlásila, že očkovaní musia počkať, kým neočkovaní pomrú, aby oni boli slobodní. Ak toto slovenské mainstreamové médiá ignorujú, potom ani ony nemajú právo na existenciu. Počas covidovej éry zohrali vo vzťahu k občanom veľmi negatívnu úlohu.
Médiá v tomto smere argumentujú uplatňovaním slobody prejavu a slobody prístupu k informáciám…
Vážne? Tak prečo ignorovali slobodu, ktorú majú ostatní? Mimochodom, sloboda prístupu k informáciám je úplne na vzdialených článkoch ústavy. Na prvom mieste je život, potom je majetok a potom je sloboda, ktorú v tom čase vládna garnitúra ľuďom vzala.
Ešte raz – na prvom mieste má byť človek. Ja som esenciálny demokrat práve preto, že som bol súčasťou revolúcie v roku 1989, bol som súčasťou študentského hnutia, bol som v koordinačnom výbore a pre mňa sú tieto zásady sväté. A preto počas vlády Smeru aj pri vážnych podozreniach nikto nešiel do väzby.
Ľudia, ktorých v minulosti Smer navrhol do funkcií teraz hovoria, že sa boja, či bude po znovuprevzatí moci nami zachovaná demokracia. Bol som nedávno v relácii s Tomášom Valáškom z Progresívneho Slovenska, ktorého sme svojho času my menovali na post veľvyslanca pri NATO.
Nebol to ani smerák ani kamarát, zobrali sme mladého odborníka, ktorý sa chcel profilovať v tejto oblasti, tak sme mu dali príležitosť. Veľvyslanec zastupuje názory premiéra a vlády a on s tým v roku 2013, keď Smer vládol sám bez koaličného partnera, nemal problém. Bol lojálny vláde Roberta Fica.
A dnes tvrdí, že Smer a Fico je ohrozením demokracie. On sám je ohrozením demokracie, lebo umožňoval uplatňovanie politiky vtedajšej garnitúry v rámci Severoatlantickej aliancie a sám ju spoluvytváral. Veľmi dobre vedel, že sme stiahli vojakov z Iraku, že sme priamo v Bruseli odmietli západné migračné kvóty.
Mne ešte napadol Ivan Korčok…
Áno, aj on je typický príklad. Bol nami menovaný za šéfa stáleho zastúpenia v Bruseli, nami menovaný veľvyslanec v USA, nami menovaný štátny tajomník a minister zahraničných vecí ad interim, všetko za vlády Smeru.
Ale myslím si, že Korčkovej kariére prihlásenie sa k vláde Igora Matoviča veľmi poškodilo. Napríklad priznal, že chemické zbrane v Iraku bol výmysel, ale invázia do Iraku podľa neho bola správna, lebo Saddám Husajn použil chemické zbrane proti svojim obyvateľom. Ale to sa stalo v roku 1985 a popravili ho v roku 2002!
A po roku 1985, keď použil chcemické zbrane proti Kurdom, Husajnovi ešte Američania roky dodávali zbrane. Prečo teda USA a ďalšie štáty dodávali zbrane Iraku, ktorého vedenie vraždilo vlastných občanov?
Korčok sa tak zamotal do ideologických pascí, z ktorých sa nedokázal vymotať. Toto je skrátka obraz ľudí, ktorí využijú príležitosť, a keď už ďalej z funkcií nemôžu profitovať, prestúpia ako futbalisti z jedného klubu do druhého a tvária sa, že s tým predchádzajúcim nič nemali.
Aké poučenie z toho, čo tu doteraz odznelo, pre vás vyplýva, ak sa dostanete do vlády?
Je treba urobiť zásadné zmeny. Ak majú byť na prvom mieste občania Slovenskej republiky, musia mať garantované ich práva vyplývajúce z ústavy. V prípade, že budú porušované, musia dostať okamžitú nápravu. Len takto predídeme vzniku diktatúry, či už liberálnej alebo akejkoľvek inej, ktorá by chcela ľuďom zobrať ľudské práva.
Výkričníkom sú posledné tri roky, keď zlyhali všetky inštitúcie. Mnohé z nich brali na seba viac oprávnení ako mali a mnohé fyzické osoby zneužívali svoje právomoci a konali protizákonne. Tiež treba zmeniť nejednoznačný výklad niektorých ustanovení zákona tak, aby ich výklad bol jasný.
Chápem, že ľudí napríklad trápi, či budú schopní splácať hypotéku, ale ak v tom dome či byte nebudú môcť slobodne bývať, hypotéka je až na druhom mieste. Ale hypotéky budeme riešiť tiež. Je tu 400.000 ohrozených rodín, ktoré môžu doplatiť na najnovšie kroky bánk, zvyšujúcich úrokové sadzby.
Takže ak budeme vo vláde, prvé povolebné opatrenia budú hospodárskeho charakteru, proti inflácii, aby sa stabilizovali ceny, ale v prvých chvíľach bude takisto nevyhnutné venovať sa zavedeniu rýchlej satisfacie pre ľudí, ktorých ľudské práva boli porušované.
Ako je možné, že v legislatívnom prostredí, ktoré bolo dobre nastavené, prišlo k takýmto bezprecedentným deformáciám?
K moci sa dostali nevzdelaní a arogantní ľudia, ktorým nebolo nič sväté. Tvorcovia ústavy a ďalších právnym noriem si v čase, keď ich tvorili, nevedeli predstaviť zneužívanie moci takýmto primitívnym a brutálnym spôsobom, akého sme boli svedkami za posledné tri roky. Niektoré legislatívne ustanovenia skrátka rátali s istou úrovňou politickej kultúry.
Ako chcete zabrániť, aby v budúcnosti neboli zneužívané inštitúcie a aby znovu nezlyhali konkrétni ľudia?
V mnohých oblastiach stačí skopírovať zákony, fungujúce v starších demokraciách ako sme my a ktoré sme nezaviedli preto, lebo sme predpokladali, že jednoducho nie je možné takýmto spôsobom zneužívať právo.
Na druhej strane už medzitým bývalá koalícia sama prijala množstvo zákonov prakticky proti sebe, čo vyplýva z ich amatérskosti a nevedomosti. K určitým zmenám určite príde, a to v tom smere, aby boli ľudia chránení v prípade nejakého ďalšieho zneužitia práva v budúcnosti.
Bývalá koalícia zdôvodňovala svoje zjavne nezákonné kroky tým, že museli viesť Slovensko v zložitom období pandémie, keď bol štát v kríze…
Viete, ak je niekto politik telom a dušou a politika ho naozaj baví, kríza preňho nie je katastrofou, ale naopak výzvou. Tam môže ukázať, aký je krízový manažér. Jednoducho ukáže, ako “v zlom počasí” povedie štát.
Veď kto by bol Churchill bez 2. svetovej vojny? A to mal pomerne veľa vojenských neúspechov, bez 2. svetovej vojny by však bol nikto. Vzápätí prehral voľby, čo je, mimochodom, typické, ale ľudia napokon uznali, že dokázal poskytovať adektvátne riešenia v čase krízy. A to táto naša vládna “sebranka” nedokázala.
Takže je smiešne, ak sa sťažujú, že mali krízu. Tie škody počas éry covidu boli viac na ľudských dušiach, ako fyzické, a to, že zomrelo o 20.000 ľudí viac ako malo, je vysvedčením ich chaotickej politiky.
Spomeňte si, ako sme museli každý deň hodinu a pol sledovať tlačovku, než sme sa vôbec dozvedeli o čo vlastne ide, nik sa nesmel dozvedieť aktuálne čísla vývoja a počúvať Matovičov hysterický plač, keď bolo sto nakazených. A keď bolo potom sto mŕtvych, tlačovku už neurobil.
Oni si mysleli, že je to hra. Vidíte to aj na bilbordoch – vraj “meníme hru”. Slovensko však nie je na hranie, ale na prácu, chce to každý boží deň byť v práci a robiť reálne pre ľudí. Iba vtedy má šancu, že ho budú nasledovať. V štáte sa ľudia nemajú riadiť, to nie je súkromná firma. Politici majú ľudí viesť, majú byť ich lídri.
Bola tu generácia politikov, ktorí zakladali štát. A boli úspešní. Neviem si predstaviť, že by títo dokázali niečo založiť a vybudovať…
Pri zakladaní samostatného štátu bolo množstvo čiernych, katastrofických scenárov. A keďže sa nenaplnili, tak veľa ľudí bralo úspech tohto štátu ako samozrejmosť. Slovenský s českým národom sa mierovo rozdelili a nikto nám nič neurobil. Postavili sme si Gabčíkovo a nikto nám nič neurobil. Aké to bolo jednoduché, nie?
Keď robíte niečo preventívne dobre, napríklad zabránite povodni, ľudia nikdy nebudú vedieť, aká by mohla byť veľká. Slovensko sa naozaj za tie roky ďaleko posunulo. Môžeme vyťahovať rôzne dáta, napríklad, že keď sme nastupovali do vlády, minimálna mzda bola 256 eur, a keď sme končili, bola cez 600 eur, takže sme dosiahli tie dvojnásobné platy, ktoré sľuboval Dzurinda…
Priemerná mzda bola 550 eur, a keď sme končili, cez 1100 eur. Keď sme nastupovali, bolo 1.800.000 áut a keď sme končili tak ich bolo vyše tri milióny. Čiže niekto si musel tých 1.200.000 áut kúpiť, a to neboli firemné.
A dnes, po troch rokoch vládnutia matovičovcov a hegerovcov vidíme, že inflácia stúpla do závratných výšok. Neurobili totiž proti nej nijaké opatrenia, ktoré si situácia vyžadovala. Keď príde kríza, trh nefunguje, už sa to ukázalo viackrát.
Bolo treba vypnúť trhové mechanizmy a regulovať ceny plynu, elektriny, palív a ďalších základných komodít, ktoré dovážame, pretože od toho sa vyvíja ekonomická situácia v štáte. Lenže toto oni zjavne netušili.
Nakoniec prijali najhoršie možné riešenie – nedoplácali výrobcom energií, ale distribútorom, ktorých jediným záujmom je čo najviac zarobiť a správajú sa špekulatívne. A navyše ľuďom chodia za energie nedoplatky a to je katastrofa.
Kde má bežný priemerný dôchodcovský pár zohnať 400 – 600 eur na doplatok, alebo až tisíc eur, keď bývajú vo väčšom byte alebo dome? Veď vieme, koľko treba na vykurovanie napríklad domov na Orave, čo si budeme hovoriť. To sú často celé úspory tých ľudí. Podľa bánk ľudia už všetky svoje úspory začali vyberať. A to je jednoznačne výsledok bývalej i pokračujúcej vlády.
To, čoho sme dnes svedkami u nás, je v súlade so zjavne silnejúcim trendom amaterizácie politiky na Západe, keď sa na najvyššie posty dostávajú – alebo sú dosadzované – osoby neschopné, zato schopné všetkého…
Áno, ten trend tu naozaj je. Všimnite si dvojaký meter: pre politikov, ktorí majú svoj suverénny názor a ktorí robia autentickú politiku, médiá nemajú dobré slovo. V tomto smere bol veľmi viditeľný vzťah ku Gašparovičovi a naopak k Andrejovi Kiskovi. Prezident Gašparovič bol najhorší preto, lebo z času načas brptol, a keď brbtol Kiska, tak si to akože nik nevšimol.
Ale najmä nikomu z nich neprekážalo, že Kiska je daňový podvodník, zneužil peniaze a umelo si navýšil svoju prezidentskú kampaň. Ale to problém nebol, lebo to bol chlapec od mimovládok. Oni chcú len závislých ľudí, ktorí nemajú vlastné rozmýšlanie, vlastný názor, stanoviská. Takého ako on. Slovensko nazval mafiánskym štátom len preto, lebo vysvitlo, že je daňový podvodník.
Aj Čaputová kričí len vtedy, keď sa vo vzťahu k nej objavia nejaké negatívne stanoviská. Ale keby sa vyjadrila k novinárom, ktorí napísali, že neočkovaní ľudia sú dobytok, a majú kvičať na bitúnkoch, tak to nie. Alebo keby skritizovala politikov, ktorí ľudom nadávali do opíc, ako minister Naď, vtedy by bol ten jej názor objektívny.
Ale keďže to nerobila, ľudia jej nemôžu veriť a preto má podľa prieskumu Globsecu najnižiu dôveryhodnosť spomedzi všetkých prezidentov v strednej Európe – 37 percent. To ani neviem, či niektorý z našich doterajších prezidentov mal takú nízku dôveryhodnosť.
Takže tým, že médiá preferujú tento typ politikov, vlastne postupne generujú celú takúto garnitúru a tá sa opäť vďaka médiám dostáva k moci. Dá sa to tak povedať?
Áno, lebo akonáhle má niekto vlastný rozum a je dostatočne autentický, tak je mediálne likvidovaný. Hlavným kritériom je, či tí-ktorí politici vedia dostatočne dobre slúžiť, plniť globalistické ciele… Autentický a suverénny politik sa nikdy nebude riadiť rozumom novinárov, ale bude sa riadiť tým, čo si myslí, že bude pre ľudí dobré. Samozrejme, aj on sa môže mýliť.
Lenže veľakrát politik, ktorý má pocit, že by to vedel robiť, si to nakoniec rozmyslí, lebo keď pôjde proti názoru médií, zničia jeho, jeho rodinu a celá jeho kariéra bude v troskách. Tomuto tlaku dokážu odolať len silní a odvážni ľudia.
Pozrite sa, koho “vyzbieral” do politiky Matovič. A to, že médiá tolerovali Matoviča, nebolo preto, že by sa im páčilo ako sa Matovič správa, ale preto, že útočil proti Smeru a to im vyhovovalo. Túto politiku obrovského hejtu do politiky jednoznačne priniesol Matovič.
Čiže v podstate médiá v konečnom dôsledku stvorili ten amaterizmus v politike?
Z veľkej časti sú pôvodcom tohto stavu. Mainstreamové médiá majú pocit, že oni môžu súdiť. Základné pravidlo Nesúď a nebudeš súdený je im je úplne cudzie. Jeden múdry človek povedal, že novinári vedia o mnohom nemnoho… A v zásade toto ich presne charakterizuje. Majú pocit, že všetkému rozumejú.
Keď im argumentujete zákonom, ich to nezaujíma – a tak aj vlastne dopadli tieto posledné krízy na Slovensku. Oni majú svojich miláčikov, ktorých podporujú bez ohľadu na to, aké chyby robia. Pamätáte si, že nebola problémom zmluva medzi ministerkou a jej bratom. Predtým by to nijako nebolo akceptované, ale keďže patrí k “mimovládnej sekte”, tak jej, samozrejme, všetko prejde…
Novinári sú najväčší producenti tých tzv. našich ľudí. Nechcem sa vracať k všetkému, z čoho sme boli obvinení, ale sú to vymyslené veci – od „našich ľudí“ až po všetky tie vyfabrikované kauzy.
Po obvineniach z údajných obrovských zlodejín a z ničenia štátu, sme nakoniec boli s Robertom Ficom obvinení z toho, že sme povedali, že Andrej Kiska je daňový podvodník. Tak to je pre nich teda pekný trapas… Pretože sa teraz ukazuje, že všetko to bol iba mediálny humbug, lebo keby to bola pravda, už dávno by to mali na stole.
Smer za posledných päť rokov kráčal po tŕnistej ceste. Odchodom Pellegriniho skupiny strana prešla “sitom charakterov”, očistila sa a mohla sa politicky jasnejšie vyprofilovať. Po vražde novinára ste boli obviňovaní z tých najhorších vecí a po útokoch na stranu a jej predstaviteľov to vyzeralo, že Smer už spieva svoju labutiu pieseň. No nakoniec až zázračným spôsobom chytil druhý dych a strana je v kondícii ako za svojich najlepších čias…
Keď vyšli prieskumy, kde mal Smer okolo šesť percent, naozaj si všetci mysleli, že je to koniec. Očakávalo sa, že keď padneme pod päť percent, príde k rozpadu a zlúčeniu s Hlasom alebo prebratiu, a zostane len jedna sociálnodemokratická strana. Ale nestalo sa. Áno, v tejto situácii sa ukázali charaktery. Bol to jeden obrovský test rovných chrbtíc.
To, že Smer vstal z popola, nespadlo len tak z neba. Je za tým tvrdá robota. Ak politik pre občana pracuje každý boží deň, a občan každý deň vidí nejaký jeho čin, príklad, nápad, stáva sa pre nich prirodzeným lídrom, ktorého majú chuť nasledovať.
Inak povedané, ak politik pracuje poctivo a vytrvalo, výsledok sa dostaví. Volič si ho nájde, lebo chce počuť jeho názory a porozumieť veciam. A ak je niekto tvrdý workoholik, tak je to práve Robert Fico. Nehovoriac o tom, že jeho politický talent je bezkonkurenčný – na scéne momentálne nie je politik, ktorý by sa mu mohol vyrovnať.
Ja som od neho o trošku mladší, ale jemu sa objektívne nedá stíhať. Pri Robertovi Ficovi som prežil dlhé roky, ale jeho tempo sa nikdy nedalo dobehnúť, možno iba vtedy, keby som mu bežal oproti…
Cítiť, že Smer má obrovskú podporu a chystajú sa ho voliť aj tí, ktorým by to pred pár rokmi vôbec nenapadlo. Všeobecne sa očakáva nadštandardný volebný výsledok. Čo urobíte preto, aby ste dôveru ľudí, ktorú teraz máte, nesklamali? Lebo získať moc nie je ľahké, je však veľmi ľahké ju stratiť…
Volič, ktorý nás bude potenciálne voliť, bol svedkom toho, čo sa dialo v rokoch 2016 až 2018. Keď naši protivníci videli, že Smer nedokážu poraziť hodnotami a výsledkami, museli použiť iné metódy.
Diali sa proti nám extrémne veci, jedna z nich bola film Sviňa, ktorý je však len vrcholom ľadovca výmyslov a propagandy. Smer nemá možnosť preukázať ako je to naozaj, len tak, že bude úspešný vo voľbách. To znamená, že volič musí skutočne dostať to, čo mu dnes Smer hovorí a nebudeme si môcť dovoliť nesplniť nijaký z našich sľubov a zásad, ktoré sme si vytýčili.
Nesmieme dopustiť akékoľvek sklamanie voliča, ktorý nám dá znova dôveru. S extrémnou pokorou pristupujeme k tejto dôvere, ktorú nám ľudia v rámci prieskumov dávajú. A keďže sa tá dôvera stále zvyšuje, je našou úlohou za ľudí bojovať “do roztrhania tela”, preto u nás môžete počuť aj radikálnejší slovník.
Každý volič vie, čo reprezentujeme, akým spôsobom reagujeme na krízové situácie, sme ľahko čitateľní. Ľudia o nás už vedia úplne všetko. Hovorím to aj v súvislosti s minulými a isto aj budúcimi pokusmi o našu diskreditáciu.
Čo už ale viac môžu vymyslieť, ako bola vražda novinára, už proti nám asi vyskúšali všetko. Oni teraz strašia hlavne ohrozením demokracie v prípade našej vlády, lenže my sme už vládli aj sami a nezneužili sme to. Tam je zapísaná naša DNA.
O politike sa rozprávam s mnohými ľuďmi a veľká časť z nich sa obáva manipulácie volieb. Hovoria o tom najmä v súvislosti s Progresívnym Slovenskom, ktoré má blízko k firme ESET a ktorému už teraz podozrivo rastú preferencie. V spojitosti s touto stranou totiž už existuje precedens z posledných komunálnych volieb, kde v Bratislave “zázračne” masovo vyhrávali jej kandidáti – aj v rámci Teamu Vallo. Tiež sa obávate sfalšovania volebných výsledkov?
Odpoveďou na podozrenia v prípade Bratislavy je práve to, že všetci tí, čo volajú po nezávislých poslancoch v parlamente, by riskovali presne toto. Viete, pomerný systém garantuje, že každý, kto má päť percent podpory zo strany obyvateľstva, bude mať zastúpenie v parlamente. V prípade Bratislavy môžete mať podporu aj 20 percent a nebudete zástupca, lebo je tu väčšinový systém.
Tento systém pri samosprávach sa nedá porovnávať s pomerným systémom. Pretože tam vlastne každý, kto dosiahne určité percento má zastúpenie, ale tu len ten najúspešnejší, a to je rozdiel. Je to “súťaž krásy.” Čo sa týka manipulácií, tie sa dejú predovšetkým v elektronických voľbách. To už určite na Slovensku nikto normálny podporovať nebude a máme výhodu, že volíme fyzicky.
Ale spracúvanie výsledkov je elektronické…
Nie úplne. V niektorých štátoch volič označí lístok a dáva sa to už sčítať počítaču, ale u nás sú našťastie stále volebné komisie, ktoré sčítavajú ten počet hlasov fyzicky. V komisii má právo na zastúpenie každá politická strana, čo umožňuje paralelné sčítavanie hlasov.
A tieto zápisnice môžu odoslať na centrálu tej-ktorej strany a bude sa zratúvať. Keď zrátate napríklad 5000 okrskov, tento súčet by mal súhlasiť s oficiálnymi výsledkami. Tým, že budú odfotené zápisnice z okrskov, sa dá veľmi rýchlo zistiť prípadná chyba alebo manipulácia. Do počítača to ide až ako zápisnica po sčítaní a podpísaní všetkých zúčastnených členov komisie.
A potom to ide na okres, kraj a skončí v celkovom súčte. Ak teda existuje paralelné sčítavanie hlasov, odhalí sa, kde to bolo zmanipulované. Samozrejme, riziko manipulácie je tu vždy je, ale v zásade toto ho výrazne znižuje. A hlavne ten tlak zo strany opozičných politikov v tejto otázke vedie k tomu, že kto by chcel teoreticky manipuláciu urobiť, to vonkoncom nebude mať jednoduché.
Čiže plánujete paralelné sčítavanie aj v Smere?
Áno, určite. Bude poctivý výber ľudí do komisií a bude poctivé sčítavanie. Toto je základ, kontrola musí byť. Neexistuje počítačový systém, ktorý je bez chýb a neexistuje neprelomiteľný IT systém. Keď som bol svojho času v Markíze, povedal som Kovačičovi: Vy ste tiež garantovali, že vaše hlasovanie nebude nikdy sfalšované a zrazu sa objavili indickí fanúšikovia ministra Naďa…
Nemyslíte si, že práve tento typ politikov, ako je exminister Naď sú schopní iniciovať podvody aj vo voľbách?
Je fakt, že títo ľudia nemajú zábrany. Mimochodom, Naď je vynálezcom toho známeho „ačohentizmu“, ktorý bývalí koaličníci často používajú, keď im dochádzajú argumenty. Vyzerajú však smiešne… Naď je konfrontovaný s kontinuálnym neúspechom a ešte je extrémne arogantný, keď ľuďom nadáva do opíc.
Ale dá sa to povedať aj o ďalších jeho kolegoch, hlavne o tých zúfalcoch, ktorí sa teraz spojili v jednej ministrane. Keď boli vo funkciách, chodili do Bruselu, kde videli všetky tie politické hviezdy, s ktorými dokonca sedeli za jedným stolom. A hneď im z toho preplo…
Najmä Eduard Heger ‘zožral’ svoju funkciu a uveril vlastnej genialite. Bol skúseným predajcom alkoholických nápojov a preukázal, že ovláda produktový marketing, ktorý však nefunguje v politike.
Ľudia nechceli počuť, aký je on a jeho vláda super. Oni chceli počuť, ako im pomôže s ich problémami, z ktorých mnohé spôsobila jeho vláda. No a potom ešte ako premiér založí svoju stranu, kde je päť ministrov a v prieskume má 2,2 percenta – tam má okamžitú odpoveď od voličov.
Ako si predstavujete konsolidáciu Slovenska v prípade, že budete súčasťou vlády?
Predtým, ako zastabilizujeme štát, musíme vedieť, akou cestou chceme ísť a okrem chýb doterajšej garnitúry si treba uvedomiť aj tie vlastné. My presne vieme, kde sme urobili obrovské politické a personálne chyby. A je ich dosť. Napríklad valorizácia dôchodkov v roku 2016. Je to v podstate automat zvyšujúci dôchodky podľa toho, aká je inflácia.
Ak je inflácia vyššia, tak sa dôchodky zvyšujú, ale keď ceny klesajú, a teda sú lacnejšie nákupy, automat určí dôchodkom primeranú výšku. Hlboko sme podcenili to, že bola deflácia, čo v rámci automatu pôsobilo, že síce neprišlo k zníženiu dôchodkov, ale len miernemu navýšeniu, a bola chyba, že sme nestanovili nejaké povinné minimálne zvyšovanie.
Že pôjdeme podľa automatu, minimálne však zvýšime napríklad o 20 eur. Vtedy sme si mali buchnúť po stole, pretože tie dôchodky predsa na Slovensku nie sú astronomické. Na jednej strane sme veľmi chceli pomáhať, ale zároveň sme chceli, aby bola Slovenská republika ekonomicky zdravá, aby mala len jedno percento deficitu alebo dokonca vyrovnaný rozpočet.
Chceli sme dokázať “železné drievko” – že je možné mať vyrovnaný rozpočet a zároveň mať sociálny štát. Možno sme na to boli až príliš upnutí. Dnes Európska únia rozviazala podmienky a posledné štyri roky nebolo treba dodržiavať Pakt stability a rozvoja a preto tie deficity lietali do nebeských výšok.
My sme končili s rozpočtom 17,5 miliardy eur a oni majú k dispozícii 35 miliárd eur. Chápete? Čiže všetko by malo byť dvojnásobné. Platy lekárov, platy učiteľov, dôchodky, ale tu nič nie je. Pritom minuli dvakrát toľko peňazí a inflácia predsa nezožrala úplne všetko. Povedzte mi, čo po nich zostalo?
Druhá chyba po dôchodkoch bola to, že sme málo investovali do bratislavských nemocníc, hoci sa celkovo zrekonštruovalo viac ako päťdesiat nemocníc po celom Slovensku. Podcenili sme ich dôležitosť v hlavnom meste.
A čo diaľnice? Aj keď sa za vašich vlád vybudovalo najviac, vyčíta sa vám, že stále nie je diaľnicou prepojená Bratislava s Košicami, ako ste sľubovali…
Nerád počúvam, že vraj my za to môžeme, že nie je dostavaná diaľnica. Tak poďme k faktom. Aké boli diaľnice v roku 2006? Bola vtedy diaľnica až do Žiliny? Nebola. Pamätám si, ako sme stavali tak veľmi kritizovaný viadukt nad Považskou Bystricou a dnes vidíme, že to tomu mestu pomohlo a tá diaľnica funguje perfektne.
Bola vtedy diaľnica do Banskej Bystrice? Nebola. Keď sme v roku 2010 končili, odovzdali sme 160 kilometrov diaľnic za tri roky. Porovnajte si, koľko kilometrov za to isté obdobie odovzdali títo. A zároveň sme odovzdali stavebné povolenia na ďalších 120 kilometrov, takže už len stačilo pokračovať.
Boli uzavreté tri zmluvy – Pribina, Višňové a obchvat Ružomberka a minister Figeľ ich zrušil, aj OĽaNO ich zrušilo. A keď zrušili PPP projekty, keď sme sa vrátili v roku 2012 do vlády, tie tendre už boli také rozbité, že sa nám ich už nepodarilo zreparovať. A aj to bola naša chyba.
Chýba posledných 30 kilometrov, to je fakt, ale od Košíc po Ružomberok to už hotové je. Dnes vieme, že PPP projekty v rôznych infraštrukturálnych podmienkach aj z pohľadu eurofondov budú preferované, pretože za tie štyri roky infraštruktúra musí byť urobená. A nielen dialničná.
Ako to chcete dosiahnuť?
Zmeníme všetky parametre tak, že to skrátka dostavané bude. My ich musíme dostavať, lebo inak sa k tomu radšej už ani nehlásme. Ak by diaľnice neboli za nás dokončené, volič by nám už nedal ďalšiu šancu.
Čiže musíme tú základnú infraštruktúru dostavať a zároveň musíme jasne ukázať, čo bude ďalej – napríklad paralelná diaľnica z Bratislavy do Senca, R8 na hornej Nitre a ďalej R2, napojenie na Topoľčany.
Všetky tie trasy, ktoré majú byť, sa musia rozrobiť. Je na to dostatok zdrojov, preto sa to oplatí. Stále platí staré známe, že najdrahšia diaľnica je nepostavená. Títo mali možnosť “vymaľovať” Slovensko tak, že mohli ostatné strany strčiť do vrecka. A nič.
Jedna vec je byť amatér, ktorý sa však môže veci naučiť. Druhá vec je samoľúby človek, čo si myslí, že je najlepší na svete a nepripustí si, že niečo nevie. Veď to vidíte, Heger kým vládol, bol zúfalec, ktorý do poslednej chvíle tvrdil, že sa nepotápame, hoci stál na špičke Titanicu a všetko už bolo pod vodou.
Aké máte priority v medzinárodnej politike? Už ste avizovali, že nebudete dodávať zbrane na Ukrajinu…
Pre západných partnerov sme viac ako dobre známi. Ako politici, ktorí mali vždy svoj suverénny postoj, ale ktorí zároveň neboli len odmietaví a poskytovali racionálne riešenia, ktoré sa viackrát uplatnili. Tých príbehov bolo veľa.
Pamätáte si kvóty. Ja som uzavrel zmluvu s Rakúskom, ktorá garantovala absolútnu bezpečnosť Rakúsku aj Slovensku a bola potom dávaná za príklad aj v rámci EÚ. Na druhej strane, riešenia pre Európu nemôže navrhovať malé Slovensko. Fico je však Európe známy tým, že mal svoje racionálne postoje a vždy ich vedel zrozumiteľne vyjadriť.
Náš predseda jasne povedal, že vojna na Ukrajine je porušením medzinárodného práva, ale darovanie zbraní je predlžovaním vojny a darovať vlastný vojenský materiál a vyprázniť naše vojenské sklady principálne odmietame. Táto situácia nemá vojenské riešenie.
Môže si dovoliť ľubovoľný ruský predstaviteľ skončiť tak, že mu bude niekto diktovať nejaké podmienky kapitulácie? Asi to nie je možné, pretože je to jadrová veľmoc. Ten červený gombík tam stále je, keby boli v situácii, že budú na konci so silami. A ja necítim zo strany Ukrajincov, že by mali záujem rokovať.
Musíme sa snažiť o to, aby okamžite nastalo prímerie. Bol tu nejaký pokus o prímerie? Nebol. Predstava, že Ukrajina je schopná získať späť Krym, na to si, myslím, už rezignovali aj v Pentagóne. Pretože je to otázka dokýkajúca sa samotnej existencie Ruska.
A čo poviete na výrok prezidentky Zuzany Čaputovej, že po voľbách hrozí “orbanizácia” Slovenska?
Pani prezidentka v minulosti riešila nejaké ekologické problémy, týkali sa skládky. Pred desiatimi rokmi sa ozvala prostredníctvom svojho súčasného partnera strane Smer, že by chcela ako obyčaný človek hovoriť s ministrom vnútra, tak som ju bez ďalšieho otáľania prijal. Nepoznal som ju, nevedel som kto je, nemal som z toho nijaké politické plusy ani mínusy.
Nemusel som to urobiť, ale naozaj ma zaujal ten problém a myslím si, že sme ho vďaka tomu stretnutiu niekam posunuli. Dnes, keď sa opýtate pani prezidentky, či by prijala advokátov zastupujúcich ľudí, ktorých práva boli porušené rozhodnutím Ústavného súdu, tak nemá čas. Vidíte ten rozdiel? To je rozdiel prístupu nás a ich.
Oni majú pekné reči a keď príde na lámanie chleba, zavrú ľudí do karantény. Oni majú slobodu len pre seba, nie pre normálnych ľudí. Pani prezidentka hovorí, že Slovensko je problémové dieťa? Ale veď my nie sme nová strana, vládli sme tu desať rokov.
Dokonca sme raz vládli sami bez koaličného partnera, mali sme celú moc štátu v rukách a mohli sme prijať akýkoľvek zákon. Lenže my sme neprijali nijaký zákon, ktorý by zhoršil demokraciu na Slovensku.
Oni nás nedokážu poraziť a zároveň nechcú, aby sme vládli, tak pripravili toto divadlo, ktoré ste posledné tri roky všetci videli. Oni si vymyslia príbeh, ktorému sami uveria a potom sú prekvapení, ak nejaký súd rozhodne, že to nie je pravda.
Je evidentné, že majú obrovský strach, keďže vedia, čo napáchali. Ale z našej strany nijaký revanšizmus nebude, bude len zákon, ktorý platí aj dnes. Ak niekto porušil zákon, bude niesť dôsledky – niekto disciplinárne, niekto trestnoprávne a niekoho čaká len verejné pohŕdanie.
Takže jediné, čo môžeme sľúbiť, je to, že bude platiť zákon. Máme nejakú mieru dôvery za historickú prácu, čo sme odviedli pre Slovensko a budeme sa snažiť byť úspešní vo voľbách. Naším jediným meradlom je spokojnosť ľudí a za nijakých okolností si nemôžeme dovoliť stratiť ich dôveru.
Neviem, či sa po voľbách bude alebo nebude báť pani Čaputová alebo niekto iný, to ma absolútne nezaujíma, keďže pred národom zlyhali. Nezaujímali sa o ľudí, keď boli naozaj na kolenách a likvidovali vybudované veci. A, mimochodom, neviem, čo je to orbanizácia Slovenska. Hádam to niekedy pani prezidentka vysvetlí…
