Kaspické more, ležiace medzi Európou a Áziou, je s plochou 371-tisíc štvorcových kilometrov najväčšie jazero sveta. Vlieva sa doň viac ako 130 riek. Pozornosť oddávna púta predovšetkým bohatou faunou a flórou.
Je domovom približne 850 živočíšnych druhov vrátane viacerých endemitov a až 700 druhov rastlín. Okrem zhruba sto rôznych druhov rýb tu žije napríklad tuleň kaspický, korytnačka kaspická, jeseter beluga či rybárik kaspický. Kedysi ho obývali dokonca i veľryby a delfíny.
V poslednom čase sa o ňom čoraz častejšie hovorí aj ako o obrovskom zdroji ropy a plynu – ich zásoby sa odhadujú na 50 miliárd barelov ropy a 300 000 miliárd kubických metrov zemného plynu. Kaspické more pritom patrí k nastarším oblastiam ťažby ropy – prvý vrt pochádza už z 19. storočia.
Ropné škvrny, chemikálie aj odpad
Na druhej strane práve ťažba spomenutých surovín predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre túto oblasť. Znečistenie z ťažby a rafinácie ropy, ale aj z rádioaktívneho odpadu z jadrových elektrární enormne zhoršuje kvalitu vôd Kaspického mora.
Situáciu komplikuje množstvo priemyselného odpadu a chemikálií, ktoré sa do jazera dostávajú riekami, ropné škvrny na vodnej hladine či rozsiahle územia s pôdou kontaminovanou ropou unikajúcou z opustených vrtov. V Kaspickom mori sa negatívne prejavujú i dôsledky lodnej dopravy či prepravy ropy, ale aj obrovské objemy neupravených odpadových vôd.
Nemenej vážnym problémom je postupný a pomerne rýchly pokles vodnej hladiny. Nedávna štúdia Azerbajdžanskej akadémie vied priniesla odhad, že vody Kaspického mora klesajú o viac ako šesť centimetrov ročne.
Je za tým nielen jeho postupné vysychanie, ale aj hojné využívanie vody na rôznu ľudskú činnosť. Vedci predpokladajú, že do konca storočia by sa hladina mohla znížiť o ďalších deväť, v horšom prípade dokonca až o 18 metrov.
Všetky tieto faktory narušujú krehkú ekologickú rovnováhu, čo môže nenapraviteľne ohroziť vzácnu faunu i flóru. Krajiny ležiace pri Kaspickom mori však momentálne zamestnávajú iné problémy. Azerbajdžan nemá záujem uskutočniť nákladné opatrenia na podporu ekológie Kaspického mora, keďže potrebuje obrovské investície na modernizáciu svojho ťažobného priemyslu.
Turkménsko sa zasa zaoberá znovuobnovením plánov na vybudovanie transkaspického plynovodu. Túto ideu intenzívne podporuje aj Západ, keďže má veľký záujem o turkménsky plyn, ktorým chce nahradiť dodávky z Ruska.
Práve výstavba transkaspického plynovodu a ďalšia ťažba plynu pritom zhorší ekologickú situáciu v mori a životné podmienky pre mnohé druhy morských živočíchov, ktorým hrozí vyhynutie.
Bývalý hydrogeológ a rybár Aligaidar Mammedov varuje v tejto súvislosti aj pred možnými únikmi ropy, ku ktorým by mohlo prísť, keďže by vo vnútrozemskom mori boli oveľa znečisťujúcejšie ako v oceáne.
Ohrozená fauna
V posledných mesiacoch sa čoraz častejšie objavujú správy o masových úhynoch tuleňov na pobreží Kaspického mora. V Dagestane sa nedávno našlo až 2500 mŕtvych jedincov. Azerbajdžanský inštitút potravinovej bezpečnosti pritom nenašiel nijaké stopy patogénov ani infekčných chorôb.
Ruský Rosprirodnadzor predpokladá, že príčinou úhynu tuleňov sú emisie zemného plynu, ktoré spôsobili ich hypoxiu. Výskumníci z Geografickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity tiež naznačili, že dôvodom smrti tuleňov je otrava metánom, ktorý vzniká pri seizmickej aktivite.
Podľa hydrobiológa Suleymana Suleymanova pozorovania potvrdzujú výrazné zvýšenie znečistenia Kaspického mora za posledných desať rokov v dôsledku intenzívnejších operácií s ropou a zemným plynom.
Z viac ako milióna tuleňov, ktoré obývali pobrežia a ostrovy Kaspického mora pred storočím, zostalo menej ako desať percent.
Tulene sú od roku 2008 na červenom zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov. Kaspické more je okrem toho najväčším neresiskom pre jesetery na svete. Bývalo aj domovom jednej z najväčších populácií jeseterov na svete, ale za posledné tri generácie sa ich počet znížil o viac ako 90 percent, uviedol Svetový fond na ochranu prírody ešte v roku 2016.
Znečistenie z ťažby ropy a plynu spolu s klesajúcou hladinou vody v dôsledku klimatických zmien predstavujú hrozbu nielen pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, ale aj pre budúcnosť samotného Kaspického mora. Ekonomiky krajín, ktoré s ním hraničia, sú pritom od neho závislé – úzko je s ním spojený rybolov, ropný priemysel či poľnohospodárstvo.
