Hoci nás stres dokáže vyprovokovať k vyššej výkonnosti, pri dlhodobom vplyve spôsobuje vážne zdravotné problémy. Jeho negatívne dôsledky sa pritom prejavujú aj na zovňajšku a oberá nás o prirodzenú krásu. Niektoré zmeny na pokožke, vlasoch či postave tak môžu signalizovať, že ste pod dlhodobým tlakom a mali by ste spomaliť.
Stresový hormón kortizol odvádza z tela vodu. Pokožka je preto citlivejšia a pôsobí mdlo. Vyvoláva aj stratu kolagénu, čím znižuje elasticitu pokožky a spôsobuje, že vyzeráme staršie. Zároveň zvyšuje produkciu mazu, upchávajúceho póry, čo vyvoláva zápalové procesy.
Organizmus na zvýšenú hladinu tohto hormónu často reaguje problémami s trávením, najmä nafukovaním. Pri dlhotrvajúcom strese však hrozí aj reálne priberanie. Kortizol nielenže brzdí metabolizmus, ale volá aj po okamžitom energetickom príjme. Ak prijaté kalórie nevykompenzujeme pohybom, tuk sa ukladá do zásoby.
Psychické napätie sa podpisuje i pod nadmerné vypadávanie vlasov, ich mastnotu a lupiny. Hoci nie je jedinou príčinou týchto problémov, nepochybne je ich hlavným spúšťačom. To najhoršie, čo hrozí organizmu pri dlhodobom strese, však nie je horší vzhľad, ale vážne zdravotné problémy.
Všetky následky psychického vypätia sú signálmi toho, že potrebujeme relax, viac spánku a pokojnejšie tempo. Ak pracovný či súkromný život nedovoľuje poľaviť, ľudia by sa mali naučiť vysoké pracovné nasadenie zvládať. Pri plánovaní denného rozvrhu netreba zabúdať na oddych a po dvoch hodinách sústredenej práce si urobiť krátku prestávku.
Dlhé vysedávanie pred počítačom by sa malo kompenzovať fyzickou aktivitou. Pri športe sa uvoľňujú hormóny šťastia endorfíny a klesá množstvo škodlivého kortizolu. Každý by mal dožičiť svojmu organizmu zvýšené množstvo protistresových látok: horčík chráni pred napätím, draslík posilní nervovú sústavu a vitamín B zvýši odolnosť proti depresiám.