Jeho vlastenecké postoje pramenia z výchovy, ktorú dostal najmä zo strany otca, činovníka Matice slovenskej. V minuloročných voľbách bol jedným z kandidátov Národnej koalície, ktorí uspeli na poslaneckej kandidátke SNS. Svojimi hlasmi pomohol národniarom prekročiť prah parlamentu a stať sa súčasťou proslovenskej vládnej koalície.
Hlasy voličov získal najmä vďaka svojim videám, v ktorých analyzoval svetový finančný systém a upozorňoval ľudí na riziká spojené s peniazmi a investovaním. Jeho tematický záber je však oveľa širší. Ako politik svet nevidí len v ružových farbách a varuje pred nebezpečenstvami, ktoré hrozia Slovensku a jeho občanom.
V čom sa dá, chce pomôcť tým, čo môže – podporou správnych rozhodnutí a tvorbou dobrej legislatívy. V tom vidí zmysel poslaneckého mandátu, ktorým ho poverili ľudia. S poslancom NR SR Pavlom Ľuptákom sme sa zhovárali o aktuálnej téme vojny na Ukrajine, ktorej koniec je zatiaľ v nedohľadne a ktorá z iniciatívy Západu môže vstúpiť do novej, pre nás nebezpečnej fázy.
Na nedávnom rokovaní lídrov členských štátov EÚ u francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Paríži sa hovorilo o ďalšej vojenskej pomoci Kyjevu. V rusko-ukrajinskom konflikte sa situácia zjavne nevyvíja podľa predstáv Západu a preto sa začína intenzívne hovoriť o možnosti priameho zapojenia do bojov zo strany tzv. koalície ochotných, čo sú s Ukrajinou susediace východoeurópske štáty, medzi ktorými je aj Slovensko. Zdá sa, že Západ chce ďalej na Ukrajine bojovať “cudzími rukami”, pretože kľúčové západné krajiny tam odmietajú vyslať svojich vojakov…
Cestujem po svete a v 90. rokoch som videl na vlastné oči miesta vojnových konfliktov v Srbsku a Chorvátsku, kde sused zabíjal suseda, na Srí Lanke a inde vo svete. Tiež ma trápi zabíjanie Palestínčanov Izraelčanmi, alebo naopak, kde nezmyselne vyhasínajú nevinné životy, kde obyčajní ľudia doplácajú na záujmy mocných tohto sveta.
A treba dodať, že takzvaných mocných, lebo oni majú moc iba prostredníctvom peňazí a tie zarábajú vyslovene nepoctivým spôsobom. Za takto získané peniaze si kupujú vlády a politikov a toto je tá ich takzvaná moc. A, samozrejme, rovnako ma trápi vojna na Ukrajine.
Od začiatku konfliktu v roku 2022 nie je badať nijaké signály, že by jeho aktéri, najmä však krajiny Západu, boli ochotní rokovať o mieri. Našťastie, niektoré štáty na onom rokovaní v Paríži povedali, že nie sú ochotné vyslať živú silu na Ukrajinu.
Ide o dlhodobú vojnu, ktorá už zmarila obrovský počet slovanských životov. A obete každým dňom pribúdajú. Prečo? Za čo? Niekde som čítal definíciu vojny, že je to zabíjanie sa ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú, za záujmy tých, ktorí sa poznajú, ale nebojujú proti sebe.
Toto je zástupná vojna celého kolektívneho Západu proti Ruskej federácii na ukrajinskom území. Nie je to tak, že ruský prezident s jeho velením si jedného dňa povedal, že zaútočíme na Ukrajinu. Celý tento konflikt bol dlhodobo pripravovaný ešte pred rokom 2014 v USA.
Istá tamojšia mimovládka pripravila projekt, ktorý presne definoval, akými postupnými krokmi sa bude Rusko oslabovať – vyvolávaním rozbrojov, nepokojov, podporovaním rôznych separatistických hnutí či približovaním sa NATO k hraniciam Ruska.
Dospelo to až do bodu, keď sa prekročila pomyselná červená línia, za ktorú Putin a Rusko už neboli ochotní ísť – a to bol vstup Ukrajiny do NATO a žiadosť Ukrajincov, aby im Západ dodal jadrové zbrane. Súčasne so vstupom do NATO sa Ukrajina mala stať jadrovou veľmocou. Z jej územia by raketa do Moskvy doletela za pár minút. To bol spúšťač špeciálnej vojenskej operácie.
Hovoríte o špeciálnej vojenskej operácii. Tento termín, ktorý používa Rusko, Západ označuje za propagandistický krycí názov vojenskej invázie. Ako to podľa vás je?
Rusko Ukrajine nevyhlásilo vojnu, ohlásilo špeciálnu vojenskú operáciu, lebo toto nie je vojna klasického typu, akú mnohokrát viedli Američania vo svete, keď všetko rozbombardovali vrátane nemocníc, škôl, škôlok, civilných objektov, vojenských objektov a potom obsadili nejaké územia.
Rusi selektívne napádajú vojenské objekty, hoci sa pri tom nedá vyhnúť tomu, že tam zomrie aj veľa civilistov. Nerobia to však masovo, napríklad kobercovými náletmi, ako to bolo v amerických vojnách, pri ktorých zomreli milóny civilistov, a preto má táto vojna prívlastok opotrebúvacia.
Parížske rokovanie je aj dôkazom toho, že Ukrajine pri enormnom počte obetí dochádza živá sila, ktorú pri niekoľkomiliónovom exode z krajiny už niet z čoho dopĺňať. Preto sa uvažuje o zapojení prevažne východoeurópskych vojakov. Je to tak?
Áno, už nastupuje plán B, ktorý bol hre v podstate od začiatku. Ukrajine evidentne dochádza najmä vyškolená vojenská sila, keď už nemá kto obsluhovať sofistikované Západom dodávané zbraňové systémy. A tak má nastúpiť tzv. Bukurešťská deviatka, konštituovaná zmluvou z roku 2016, ktoré je združením postkomunistických štátov východného krídla NATO.
USA sú ochotné dodať Kyjevu už aj rakety dlhého doletu, schopné zasiahnuť ruské územie, a tie musia byť dodané aj s vojenskou obsluhou. Darmo predstavitelia aliancie a politici EÚ tvrdia, že NATO nevstúpi na ukrajinskú pôdu.
No áno, nemusí vstúpiť, keď tých vojakov vyzlečú z jedných uniforiem do druhých a budú sa tváriť ako nejaká súkromná armáda… Takto bude vojna ďalej eskalovať, až príde do fázy, že jedna alebo druhá strana použije taktické jadrové zbrane. Toto je logický vývoj, preto by zodpovední politici mať nájsť odvahu povedať, že na tomto sa nechceme zúčastniť.
Premiér Robert Fico a celá súčasná koalícia, ktorej ste súčasťou, však odmietajú zapojiť Slovenskú republiku do vojnového dobrodružstva na Ukrajine…
Ďakujme Pánu Bohu, že máme premiéra, akého máme a vládnu koalíciu, akú máme, ktorá sa jednotne stavia za mier a odmieta púšťať slovenských vojakov do vojny, ktorá nie je naša. Západ je však, samozrejme, pripravený eskalovať konflikt aj bez nás.
Dodajú zbraňové systémy iným krajinám, ktorých vlády nie sú orientované promierovo a tie ich dajú Ukrajincom. A konflikt sa znovu väčšmi rozhorí. Žiaľ, okrem plánu B existuje aj plán C. Ten by už znamenal mobilizáciu východného krídla vrátane Slovenska. V prvej etape by išli na front vojaci v prvej zálohe, všetci ľudia, ktorí majú zbrojné preukazy, poľovníci, policajti a ďalší.
Nad týmto vážnym nebezpečenstvom by sa mali všetci zamyslieť a nebagatelizovať ho. To by už totiž bolo o prežití slovenského národa ako takého. V nasledujúcich rokoch bude preto nesmierne dôležité, aká vláda bude na Slovensku pri moci. Ale aj to, kto bude prezident, lebo ten, ako vieme, je vrchným veliteľom ozbrojených síl.
Do politiky som vstúpil aj preto, aby som hlasoval proti vojne a všetkou svojou energiou bojoval proti všetkým zákonom propagujúcim rodovú ideológiu, LGBTI agendu a iné zvrátenosti, ak to bude na programe. Ak má zostať Slovensko Slovenskom a majú sa zachovať ďalšie generácie, toto sú a budú pre mňa jednoznačné priority.