Siedmeho júna si pripomíname 163 rokov od prijatia Memoranda národa slovenského, ktoré si Slovenská republika pripomína ako pamätný deň. Poslanci Národnej rady SR o tom, že 7. jún bude Pamätný deň – Výročie Memoranda národa slovenského, rozhodli na základe zákona z 20. októbra 1993.
Vo vtedajšom Turčianskom Svätom Martine sa 6. a 7. júna 1861 konalo Slovenské národné zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo okolo šesťtisíc zástupcov slovenského národného života. Medzi účastníkmi boli aj župani Turčianskej a Liptovskej stolice.
Jeho poslaním bolo prijať národný program, na základe ktorého by sa presadzovali slovenské národné požiadavky, predovšetkým v súvislosti s pripravovanou novou ústavou Uhorska. Zhromaždenie sa konalo na voľnom priestranstve pod lipami pred evanjelickým kostolom.
V diskusii vedenej Jánom Franciscim sa posudzoval návrh programového dokumentu, ktorého hlavným zostavovateľom bol Štefan Marko Daxner. Osobitná pozornosť sa venovala Daxnerovmu návrhu na vytvorenie samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia (dištriktu).
Konečné znenie memoranda účastníci martinského stretnutia prijali 7. júna 1861. Memorandum kládlo dôraz na potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska.
Deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území samosprávneho Hornouhorského slovenského Okolia. Požadoval sa adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní.
Medzi požiadavky patrilo aj zriadenie slovenskej právnickej akadémie či povolenie zakladať slovenské kultúrne spolky. Ustanovil sa tiež 23-členný Slovenský národný výbor. Ten mal presadzovať požiadavky z memoranda, ktoré odovzdali podpredsedovi snemu Kolomanovi Tisovi aj panovníkovi. Uhorský snem však o memorande nerokoval.
Panovník 22. augusta 1861 totiž snem pre protiviedenské nálady rozpustil. Požiadavky sa síce nepodarilo naplniť, ale v roku 1863 sa o memorandum opierali zakladatelia Matice slovenskej i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Požiadavky tiež ostali základným programovým cieľom slovenských národovcov aj v ďalšom období do vypuknutia 1. svetovej vojny.
