Jadro Ruskej orbitálnej stanice (ROS) by malo byť dokončené do roku 2030. Tvoriť ho budú štyri moduly: vedecký a energetický, univerzálny uzlový, základný a spojovací. Rozšírenie ROS je plánované v rokoch 2031 – 2033 pripojením ďalších dvoch modulov.
Šéf Roskosmosu Jurij Borisov zdôvodnil vybudovanie ROS údajne zlým stavom Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). „Všetci veľmi dobre viete, v akom stave je ISS. A čo je najdôležitejšie: nesmieme prerušiť naše vesmírne lety s ľudskou posádkou,“ povedal pri prezentácii harmonogramu výstavby novej stanice.
ROS má podľa Borisova tiež pomôcť riešiť problémy vedecko-technického rozvoja a národnej bezpečnosti, kde z dôvodu technologických obmedzení a medzinárodných dohôd nie je možné využiť ruský segment ISS, ako aj zvýšiť konkurencieschopnosť domácich systémov s ľudskou posádkou.
Stanica bude slúžiť aj ako platforma na testovanie vesmírnych technológií. Podľa Borisova sa ruský vesmírny program neobmedzuje len na výstavbu ROS, ale počíta aj s vytvorením súvisiacej infraštruktúry s kozmodrómom Vostočnyj, novými nosnými raketami a vesmírnymi kapsulami. Zmluvy o vývoji a testovaní rakiet sú už podpísané.
Celkovo chce Ruská federácia do plánovanej výstavby stanice investovať v prepočte šesť miliárd eur. Hlavný konštruktér ROS Vladimir Koševnikov avizoval aj využitie umelej inteligencie.
Pôvodne mala byť ISS, ktorá slúži viac ako 25 rokov, už dávnejšie navedená do atmosféry, kde by čiastočne zhorela a jej zvyšky by dopadli do oceánu. Najnovšie má zostať na obežnej dráhe Zeme minimálne do roku 2028.
Americká vesmírna agentúra NASA i európska ESA prejavili záujem pokračovať v jej prevádzke. Po začatí vojny na Ukrajine v dôsledku vyhrotenia vzťahov so Západom však Rusko oznámilo odstúpenie od tohto spoločného projektu „po roku 2024“. Moskva nakoniec vlani avizovala, že na prevádzke ISS sa bude podieľať do roku 2028.
„K tomuto kroku sme sa rozhodli z dôvodu zvyšujúceho sa nebezpečenstva narastajúceho vplyvu Západu prostredníctvom mimovládnych organizácií do suverénnej politiky nášho štátu.
Veríme v silu spojenia ako jedinej možnej cesty, ako zastaviť túto nebezpečnú situáciu, ktorá ohrozuje našu suverenitu, priemysel, potravinovú sebestačnosť a poľnohospodárstvo,“ uviedol Stríž. Strana sa chce tiež venovať oblasti ochrany vody, pôdy či lesov.
