Seymour Hersh: Nord Stream zlikvidovali USA na príkaz Bidena

Hoci od sabotáže na plynovode Nord Stream uplynuli už viac ako dva roky, výsledky vyšetrovania sú stále v nedohľadne. Pritom v súčasnej situácii, keď Ukrajina odmieta tranzit ruského plynu cez svoje územie a cena tejto komodity v Európe stúpa, by mohol byť práve podmorský plynovod veľkým prínosom.

Cieľom vybudovania Nord Streamu boli dodávky ruského zemného plynu do Nemecka bez tranzitných rizík. Už prvý plynovod Nord Stream 1 sa však krátko po dokončení stal predmetom politického boja.

Úmyselná sabotáž
Nezostalo však len pri slovách. Neďaleko dánskeho ostrova Bornholm v Baltskom mori boli 26. septembra 2022 zaznamenané výbuchy, ktoré obe časti Nord Streamu znefunkčnili. Keďže ostrov leží vo výlučných ekonomických zónach Dánska a Švédska, tieto krajiny spolu s Nemeckom začali viesť vlastné vyšetrovanie.

Švédske bezpečnostné orgány zakrátko uviedli, že išlo o úmyselnú sabotáž. Západné médiá automaticky označili za vinníka Rusko, čo podporil aj Biely dom. Karty však zamiešal americký investigatívny novinár Seymour Hersh, ktorý v článku na Substacku tvrdí, že príkaz na zničenie plynovodov dala americká vláda.

Mainstream zareagoval výsmechom. Seymour Hersh pritom nie je obyčajný radový novinár, pracoval pre renomované agentúry United Press International či Associated Press. Priniesol exkluzívny rozhovor s Martinom Lutherom Kingom, ako prvý opísal masaker v My Lai, pre The New York Times spravodajsky pokrýval aféru Watergate.

Získal viaceré prestížne ocenenia – Pulitzerovu cenu, Cenu Sama Adamsa a päťkrát mu bola udelená Cena Georgea Polka. Jeho pohľad na veci však mnohým nevyhovuje. Okrem iného už dávnejšie prišiel s tvrdením, že Volodymyr Zelenskyj spreneveril minimálne 400 miliónov dolárov z americkej pomoci Ukrajine, o čom sa po nástupe Donalda Trumpa k moci už začína hovoriť nahlas.

Seymour Hersh v článku tvrdí, že rozhodnutie zničiť Nord Stream prišlo po mesiacoch tajných debát vo washingtonskej spravodajskej komunite. Riešilo sa najmä to, ako misiu uskutočniť bez stôp vedúcich k americkej vláde.

Hlavným cieľom Bieleho domu bolo zabrániť Moskve zvýšiť svoje príjmy a zároveň obmedziť závislosť západnej Európy od lacného ruského plynu.

Už Nord Stream 1 bol z pohľadu Washingtonu nebezpečný, ale dokončenie Nord Streamu 2 v septembri 2021 vyvolalo ďalšiu vlnu obáv. Zdvojnásobil by totiž množstvo lacného plynu, prúdiaceho do Nemecka a západnej Európy. Jeho kapacita by dokázala pokryť viac ako polovicu ročnej spotreby Nemecka.

Tajná misia CIA
V decembri 2021 zvolal poradca amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan schôdzku novej pracovnej skupiny. Podľa Hersha od nej očakával plán na splnenie Bidenovho príkazu zničiť Nord Stream.

Námorníctvo navrhovalo priamy útok ponorkou, letectvo zase bomby s rozbuškami odpaľovanými na diaľku. CIA zdôrazňovala, že nech sa to uskutoční akokoľvek, musí to byť tajné.

Nakoniec padol návrh využiť potápačov. CIA začala pripravovať plán, ktorého východiskovým miestom sa stalo Nórsko. „Nenávidia Rusov a ich námorníctvo má vynikajúcich námorníkov a potápačov so skúsenosťami s prieskumom ložísk ropy a plynu hlboko na morskom dne,“ objasnil Hershov zdroj.

Americký novinár upozorňuje aj na nórske hospodárske záujmy. Zničenie Nord Streamu umožnilo Oslu predávať do Európy oveľa viac vlastného zemného plynu.

Nórske námorníctvo určilo ako ideálne miesto operácie plytké vody Baltského mora niekoľko kilometrov od Bornholmu. Potrubie oboch plynovodov tam vedie asi kilometer od seba v hĺbke len osemdesiat metrov.

Výbušnina C4 pripevnená na plynovody obsahovala časovač, ktorý spustil sekvencie nízkofrekvenčných tónov. O akustickú aktiváciu sa postarala špeciálna sonarová bója. Tú 26. septembra 2022 zhodilo pri Bornholme nórske pozorovacie lietadlo P8 počas zdanlivo rutinného letu.

Signál sa šíril pod vodou najprv k potrubiam Nord Streamu 2, potom k Nord Streamu 1. O niekoľko hodín nastala detonácia výbušniny a tri zo štyroch potrubí boli vyradené z prevádzky. Po chvíli sa na vodnej hladine začal šíriť metán z odstavených plynovodov.

Hersh v tejto súvislosti pripomína cvičenie NATO v Baltskom mori v júni 2022 s názvom BALTOPS22. To zahŕňalo okrem kladenia a nachádzania mín aj testovanie „najnovších technológií lovu mín bez posádky pod vodou“. Podľa neho to bola ideálna príležitosť na umiestnenie výbušnín na plynovod.

Potápači amerického námorníctva, operujúci z nórskej mínolovky Alta, nastražili spolu osem bômb, po dve na každé potrubie. Dve z nich však nevybuchli, pretože pravdepodobne boli príliš dlho pod vodou.

Nórsko hralo podľa novinára dôležitú úlohu: „Boli to nórske lode, nórsky výcvik, nórska angažovanosť. My Američania nepoznáme Baltské more. A zrazu máme veľa potápačov v Baltskom mori, kde nikdy nebola žiadna ropa ani plyn.“

Mesiac po Hershovom článku New York Times naznačili, že za útokom je proukrajinská skupina, pričom sa odvolávali na „nové spravodajské informácie“. Die Zeit v ten istý deň prišiel s informáciou, že podozrenie padá na jachtu Andromeda prenajatú v nemeckom Rostocku a jej posádku s falošnými pasmi. Loď si prenajala spoločnosť so sídlom v Poľsku, „zrejme vlastnená dvoma Ukrajincami“.

Jachta priplávala na malý dánsky ostrov Christiansø, ležiaci blízko oblasti, kde prišlo k väčšine výbuchov. V kabíne jachty sa údajne našli stopy výbušnín. Podľa Hersha je však teória o jachte nezmysel.

Loď ani jej potápači neexistujú – vysnívala si ich vraj CIA. Opiera sa pritom o svoj anonymný zdroj, „odborníka na spravodajské informácie“. Okrem iného je more v oblasti sabotáže hlboké len 80 metrov, čo nie je dosť na zakotvenie plachetnice.

Likvidácia konkurentov
Hoci Západ obviňuje zo sabotáže Moskvu, sú to len špekulácie. Prečo by Rusko ničilo vlastný výnosný plynovod? Veď znemožnením predaja plynu cez Nord Stream by potrestalo predovšetkým seba. Ani vyšetrovatelia nemajú nijaké dôkazy o ruskom zavinení.

Vyšetrovanie pritom stále pokračuje, hoci od jesene neboli zverejnené nijaké nové informácie. S tými poslednými prišlo Nemecko, keď prokuratúra v júni 2024 vydala európsky zatykač na „Volodymyra Z.“, ukrajinského inštruktora potápania. Podozriví sú aj ďalší dvaja Ukrajinci. Na útokoch sa mohli podieľať ako potápači, ktorí na potrubie nastražili výbušné zariadenia.

Z kuloárov prenikajú informácie, že vyšetrovanie zámerne brzdí najmä Nemecko. Nádej na nový, objektívny prístup môže prísť po predčasných voľbách, ktoré sú naplánované na 23. februára 2025.

Očakáva sa totiž, že vo vláde by mohla byť aj vlastenecká AfD, označovaná za stranu „zdravého rozumu“. Berlín bude môcť po očakávanej zmene politických pomerov útok na Nord Stream riadne vyšetriť.

Prípad zničenia Nord Streamu však ukazuje, že USA sa nezastavia pred ničím v snahe zlikvidovať akúkoľvek infraštruktúru svojich konkurentov. Nie je dôvod myslieť si, že Donald Trump ako zástanca amerických záujmov nebude pokračovať v tejto politike.

V každom prípade bude presadzovať import amerického bridlicového plynu do Európy. Ten je pritom okrem svojej vysokej ceny aj zdraviu škodlivý, keďže sa pri jeho ťažbe používajú chemikálie na trhanie bridlíc. EÚ by mala takýto plyn z princípu odmietať, keďže je v rozpore so zásadami Green Dealu, ktorý inak pretláča za každú cenu.

Veľká časť obyvateľov EÚ, ale aj firiem je nespokojná, že prišli o lacný plyn z Ruska. Vyššia cena plynu značne predraží výrobu, čo zníži konkurencieschopnosť krajín únie vrátane Slovenska.

Donald Trump sa okrem toho chystá uvaliť clá na dovoz mnohých tovarov z EÚ vrátane automobilov, čo Slovensko výrazne poškodí, keďže naša prevažne vývozne orientovaná ekonomika je postavená najmä na exporte áut.

EÚ nebude schopná vyvážať svoje výrobky, keďže len ťažko nájde odberateľov ochotných nakupovať za vyššie ceny. Bude sa tak zvyšovať predaj na vnútornom trhu, čo enormne zvýši konkurenciu a vyvolá ďalšie ekonomické problémy.