Európska komisia musí rešpektovať rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) a okamžite zverejniť komunikáciu medzi predsedníčkou EK Ursulou von der Leyenovou a Albertom Bourlom, generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer pri objednávaní vakcín proti koronavírusu. V Luxemburgu to vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Podľa rozsudku EK pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy medzi šéfkou EK a Bourlom.
Szijjártó na mediálnom brífingu po zasadnutí ministrov zahraničných vecí Rady Európy okrem iného povedal: „Toto je tá Ursula von der Leyenová, ktorá pravidelne vyjadruje zdrvujúce názory na stav maďarskej demokracie, transparentnosti a dodržiavania zákonov.
Toto je tá Ursula von der Leyenová, o ktorej vysvitlo, že keď boli v ohrození životy miliónov Európanov, chcela si veľmi podozrivým spôsobom, ekonomicky a v každom inom ohľade pochybným spôsobom objednať vakcíny od spoločnosti Pfizer prostredníctvom textových správ,“ zdôraznil Szijjártó.
Dodal, že odteraz je predsedníčka EK poslednou osobou, od ktorej je Budapešť ochotná akceptovať akúkoľvek kritiku vnútorných záležitostí Maďarska. Prípad označovaný ako Pfizergate sa týka najväčšej zmluvy na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19 v doterajšej histórii eurobloku v hodnote miliárd aur.
O sprístupnenie textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlom požiadala novinárka Matina Steviová pracujúca pre denník The New York Times. EK jej žiadosť zamietla s odôvodnením, že ich nemá k dispozícii.
Steviová a denník sa v roku 2022 obrátili na Súdny dvor EÚ s návrhom, aby zrušil rozhodnutie EK. Súd v aktuálnom rozsudku ich žalobe vyhovel. Eurokomisia sa môže proti rozhodnutiu odvolať.
Prípad von der Leyenovej je právne zložitý z viacerých dôvodov. Nielen preto, že osobne podpísala najväčšiu zmluvu o vakcínach, ale aj preto, že predsedá inštitúcii, ktorej úlohou je posudzovať právo EÚ v rámci zásad transparentnosti a zodpovednosti. Podstatou problému je to, ako klasifikovať jej textové správy – či by sa mali klasifikovať ako dokumenty, a teda či by sa mali zverejňovať v mene transparentnosti.
Zatiaľ čo aktivisti a mnohí externí pozorovatelia tvrdia, že by sa k nim malo pristupovať rovnako ako k akýmkoľvek iným formám oficiálnej komunikácie, čo sa týka tvorby politík, Európska komisia tvrdí opak.
„Toto súdne rozhodnutie predstavuje zlomový bod v otázke transparentnosti v EÚ,“ povedala Shari Hindsová, referentka EÚ pre politickú integritu mimovládnej organizácie Transparency International. „Kľúčové rozhodnutia, najmä tie, čo ovplyvňujú verejné zdravie, by nemali byť utajované,“ dodala.
