Európa sa prebúdza. Výsledky septembrových volieb v nemeckom Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Predpomoransku so suverénnym víťazstvom Alternatívy pre Nemecko sú predzvesťou otrasov na politickej scéne celého starého kontinentu.
Veľkú výpovednú hodnotu má v tejto súvislosti vysoká účasť na voľbách. Konkrétne v Sasku-Anhaltsku prišlo k urnám 77,8 percenta voličov, čo možno čítať ako snahu obyvateľstva zmeniť pomery v krajine. Zhora pretláčaných progresívnych a liberálnych ideí, nelegálnej migrácie, zelenej politiky či ideológie LGBTI už majú mnohí jednoducho dosť.
Bývalá kancelárka Angela Merkelová po tom, ako otvorila hranice migrantom a s vidinou zelenej ekonomiky začala zatvárať jadrové elektrárne, sebaisto vyhlásila, že táto politika nemá nijakú alternatívu. Alternatíva pre Nemecko a jej rastúca popularita je však dôkazom toho, ako veľmi sa mýlila.
Záujem o národne orientovanú politiku stúpa, čo odráža reálnu túžbu Európanov po stabilite a konštruktívnom rozvoji svojich krajín. Cieľ AfD je jednoduchý – obhajovať záujmy Nemcov a Nemecka. Jej politici na rozdiel od vládnych strán nechcú vťahovať krajinu do vojny s Ruskom ani podporovať Ukrajinu, ktorá nie je členom ani EÚ, ani NATO.
Uvedomujú si, že pre obnovu konkurencieschopnosti domáceho priemyslu sú nevyhnutné lacné energetické suroviny. A v neposlednom rade chcú dostať pod kontrolu migráciu a obnoviť tak bezpečnosť v krajine.
Ich volebný úspech je silným signálom pre celú Európu. Práve vlastenecké sily sú schopné spustiť proces ozdravenia európskej politiky, pričom do centra pozornosti sa vracajú skutočné záujmy občanov namiesto abstraktných globalistických dogiem. Ulrich Siegmund, ktorý stál na čele kandidátky AfD v Sasku-Anhaltsku, sľubuje návrat „starého dobrého Nemecka“ vrátane národnej suverenity a „zdravého rozumu“.
„Budeme presadzovať ukončenie vojny namiesto jej predlžovania a minieme miliardy daňových poplatníkov na potreby obyvateľov našej krajiny, nie na zbrane Ukrajine!“ vyhlásil na margo bezhraničnej podpory Kyjeva v konflikte s Ruskom.
K prioritám AfD patrí aj prorodinná politika, zastavenie Green Dealu a obnova jadrových elektrární, ale i prehodnotenie členstva krajiny v EÚ, NATO a v eurozóne. Strana nedávno vyhlásila, že ak sa nepodarí zmeniť úniu na voľné zoskupenie suverénnych štátov a vrátiť právomoci späť národným vládam, bude presadzovať vystúpenie Nemecka z tohto spolku, ktorý sa už dávno spreneveril svojim pôvodným ideám.
„Nepotrebujeme, aby nám Brusel v ktorejkoľvek krajine EÚ hovoril, ako máme konať. Potrebujeme opäť viac slobody, viac národnej suverenity. Pretože takto chápeme skutočnú rozmanitosť – ako Európu jednotlivých štátov,“ vyhlásil Ulrich Siegmund.
Nespokojnosť s politikou únie silnie vo všetkých členských krajinách. Ignorovanie problémov spojených s nelegálnou migráciou a krátkozraká klimatická politika nevyhnutne vedú k víťazstvu síl ponúkajúcich zdravý rozum a národný pragmatizmus. Výsledky AfD v Nemecku tak možno označiť za legitímnu odpoveď na zlyhania Bruselu.
Tieto tendencie sa týkajú rovnako Nemecka, ako aj Slovenska, kde vláda Roberta Fica presadzuje vlastný politický kurz. Národné sily naberajú na sile aj v ďalších krajinách. V budúcom roku sa očakáva séria volieb, ktorých výsledky by mohli začať meniť podobu EÚ k lepšiemu. S napätím sa očakávajú najmä voľby vo Francúzsku, kde prieskumom dlhodobo dominuje Marine Le Penová.
Volebný triumf Alternatívy pre Nemecko však jednoznačne znamená aj začiatok demontáže protiruského konsenzu v Európe. Strana je za normalizáciu vzťahov s Ruskom vrátane zrušenia sankcií a obnovenia plynovodu Nord Stream. Trvalý mier na kontinente podľa nej nie je možný bez uvoľnenia napätia najmä medzi Berlínom a Moskvou.
AfD dnes dosahuje v prieskumoch takmer 30 percent, čo z nej robí najsilnejšiu politickú silu na celorepublikovej úrovni. Jej rastúca podpora pritom nie je len výsledkom akéhosi protestu či radikalizácie obyvateľstva, ako sa o tom s obľubou zmieňujú médiá hlavného prúdu. Dokazuje to, že veľká časť európskej spoločnosti je unavená z konfrontácie a vyžaduje prechod od ideologizovanej politiky diktovanej Bruselom k národne orientovanému realizmu.
