Štúdia francúzskeho Národného ústavu pre agronomický výskum a Národného ústavu pre zdravie a lekársky výskum ukazuje, že hlodavce mužského pohlavia, pravidelne kŕmené zmesou so šiestimi bežnými pesticídmi, a to v množstve, ktoré sa považuje za bezrizikové, naberali výrazne na váhe, zvyšoval sa u nich podiel tukových buniek a vznikala cukrovka.
Myšie samičky boli postihnuté inými, menej výraznými následkami. Po prvý raz tak vedci ukázali, ako zmes v súčasnosti využívaných fytosanitárnych produktov vyvoláva obezitu a cukrovku. Tieto údaje sú podľa autorov výskumu ešte dôležitejšie preto, lebo sa zhodujú s ďalšími údajmi organizácie NutriNet.
Štúdie tejto organizácie, sledujúcej potravinové návyky viac ako 50-tisíc ľudí, dokázali v rokoch 2013 a 2017, že kategorickí spotrebitelia biopotravín sú vystavení menšiemu riziku nadváhy a obezity a rozvoja metabolického syndrómu, ktorý predchádza vzniku cukrovky druhého typu.
Vedci z INRA kŕmili počas 52 týždňov myši zmesou pesticídov, najčastejšie sa nachádzajúcimi v zelenine a ovocí. Hlodavce dostávali dennú dávku, ktorej hodnotu vypočítal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ktorá podľa neho nevytvára nijaké riziko. Jeden rok u myší sa rovná asi tridsiatim rokom u človeka.
Po šiestich mesiacoch experimentu vedci u samčekov spozorovali nadváhu. Na konci pokusu nabrali samčekovia živení pesticídmi na váhe približne dvakrát toľko ako kontrolné myši. Rovnako u nich narástla tuková hmota a už po štyroch mesiacoch vznikla intolerancia glukózy. Myši dostávali bežnú stravu, ktorá nemala smerovať k priberaniu na váhe. U myších samičiek tieto poruchy neboli zistené, okrem ľahkej hyperglykémie na záver pokusu.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydá tento rok svoje prvé hodnotenie pôsobenia pesticídov na štítnu žľazu a nervový systém. EFSA však nezverejnila, či tieto nové výskumy budú znamenať prehodnotenie v súčasnosti platných hodnôt prijateľných dávok šiestich testovaných pesticídov (ide o ziram, chlorpyrifos, imidacloprid, boscalid, thiophanat a kaptan).
Počet ochorení na diabetes rýchlo rastie vo všetkých krajinách. Podľa Medzinárodnej diabetickej federácie bolo minulý rok vo svete 425 miliónov diabetikov, teda každý dvadsiaty dospelý človek trpel na toto ochorenie. Na vzniku cukrovky sa podieľa množstvo faktorov, predovšetkým príliš výdatná strava, sedavý spôsob života a znečistenie životného prostredia. Tento posledný faktor je predmetom rastúceho počtu výskumov po celom svete.
