Organizácia Humánny pokrok spúšťa kampaň vyzývajúcu maloobchodné reťazce, aby sa zaviazali skončiť s predajom rýchlorastúcich kurčiat. Chovatelia a spracovatelia hydiny oponujú, že slovenské farmy chovajú hydinu podľa platných právnych predpisov a sú pod neustálou veterinárnou kontrolou.
Rýchlokurčatá sú podľa združenia plemená sliepok vyšľachtené na extrémne rýchly rast. „Výsledkom tohto rýchleho rastu sú len niekoľko týždňov staré kurčatá, ktoré sú nafúknuté ako balóny a ktorých nohy nedokážu udržať váhu ich vlastného tela. Telá majú pokryté chemickými popáleninami z vlastných výkalov, pri živote ich držia antibiotikami. Chov rýchlokurčiat je skutočne zvrátenosťou proti prírode,“ povedal riaditeľ Humánneho pokroku Martin Smrek.
Organizácia Humánny pokrok spustila kampaň, ktorá vyzýva maloobchodné reťazce, aby sa zaviazali skončiť s predajom rýchlorastúcich kurčiat. Zároveň vyzýva verejnosť, aby podpísala petíciu proti utrpeniu rýchlokurčiat.
Podľa slov Daniela Molnára, riaditeľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) slovenské farmy chovajú hydinu podľa platných právnych predpisov EÚ a sú pod neustálou kontrolou veterinárnych lekárov a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
Molnár priblížil, že slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny ponúkajú spotrebiteľom hydinové mäso z klasického výkrmu, welfare výkrmu, ako aj pomaly rastúce kurčatá. „Je na spotrebiteľovi, aby si vybral, aké hydinové mäso chce kúpiť. V SR sa však kupuje až 75 % hydinového mäsa v akciách za najnižšie ceny,“ podčiarkol.
Molnár pripomenul, že európska legislatíva neumožňuje, aby sa do predaja dostalo hydinové mäso, ktoré má poškodenú kožu, deformácie častí tela hydiny, zlomeniny alebo krvné podliatiny. „Dohliada na to stály veterinárny dozor, ktorý na hydinovom bitúnku prehliadne každý kus hydiny. Ak sa v chove hydiny nachádza kura s takýmto problémom, je okamžite z chovu odstránené, pretože hydinový bitúnok takéto kura od chovateľa neodoberie,“ zdôraznil.
Na Slovensku sa podľa Molnárových slov na pultoch obchodných reťazcov nachádza iba 42 % slovenského hydinového mäsa a menej ako 10 % slovenského hydinového mäsa je v SR v stravovacích zariadeniach a v školských jedálňach. Zvyšok hydinového mäsa pochádza z dovozu zo zahraničia.
„Veľká časť z neho je z tretích krajín, ako Ukrajina alebo Brazília, kde chovatelia hydiny nemusia spĺňať žiadne z podmienok stanovených v legislatíve EÚ. Hydina je chovaná v oveľa horších podmienkach ako v EÚ a preto aj lacnejšia. Preto by sme sa mali primárne zamerať na zákaz dovozu hydinového mäsa z chovov, ktoré nespĺňajú podmienky EÚ,“ dodal riaditeľ ÚHS.
