Bývalá šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská podpísala v roku 2011 Istanbulský dohovor, ktorý popri známych ustanoveniach boja proti násiliu na ženách predstavuje nebezpečenstvo šírenia tzv. genderovej a protirodinnej agendy. Žitňanská a jej nástupca Tomáš Borec držali tento kontroverzný dohovor dlho v ministerskej zásuvke a nepredložili ho vláde na schválenie, lebo vedeli, že sa stretne s kritikou širokej verejnosti.
Po deviatich rokoch je táto horúca téma opäť na stole a prerastá do spoločensko-politického konfliktu. Na jednej strane stojí parlament, vláda aj kresťanské organizácie, ktoré Istanbulský dohovor odmietajú a na druhej strane tzv. progresívna opozícia, prezidentka a feministické skupiny, ktoré naopak, tvrdia, že dokument treba ratifikovať.
Medzitým sa situácia vyostrila a na váhajúce členské štáty Európskej únie bol vyvíjaný nepriamy aj priamy tlak. Niektoré štáty sa podvolili, ale dohovor ešte stále neratifikovalo šesť krajín: Slovenská republika, Česká republika, Maďarsko, Bulharsko, Litva a Lotyšsko. Siedmou krajinou, ktorá odmietala podpísať dohovor, bolo Spojené kráľovstvo – po brexite však už bude riešiť túto tému mimo úniu.
Talianska feministka a europoslankyňa Progresívnej aliancie socialistov Pina Piciernová nazvala v chorobne vzrušenom vystúpení počas rozpravy Európskeho parlamentu spomenuté krajiny hanbou Európy.
Slovenský parlament vydal uznesenie zaväzujúce vládu, aby Slovenská republika nebola viazaná Istanbulským dohovorom ani prostredníctvom rozhodnutí a opatrení Európskej únie. Vláda uznesenie parlamentu schválené ústavnou väčšinou akceptovala a obrátila sa na prezidentku Zuzanu Čaputovú s výzvou, aby oznámila Rade Európy, že Slovenská republika Istanbulský dohovor neratifikuje.
Slovenská prezidentka však hľadá výhovorky – podľa nej by Národná rada SR mala vyjadriť svoj súhlas alebo nesúhlas s dohovorom, taký je štandardný postup, ktorý sa vraj nedodržal, preto si chce dať urobiť právnu analýzu tohto stavu. Jej vyčkávacia taktika je zrozumiteľná na prvý pohľad: predpokladá že po parlamentných voľbách bude iná vláda, teda aj iná situácia a ona so súhlasom novej „progresívnej garnitúry“ môže Istanbulský dohovor ratifikovať.
Uvažovanie prezidentky Čaputovej je však v rozpore s Ústavou slovenskej republiky, kde sa v prvej hlave v článku 7 (4) vyžaduje, aby medzinárodné zmluvy pred ich ratifikáciou boli odsúhlasené Národnou radou Slovenskej republiky. Na tento článok nadväzuje aj článok 86 d) piatej hlavy Ústavy SR – Zákonodarná moc.
Je jasné, že slovenský zákonodarný orgán súhlas na ratifikáciu Istanbulského dohovoru nedal, (naopak ústavnou väčšinou vyjadril nesúhlas s ratifikáciou), preto proti vôli parlamentu ho nemôže ratifikovať nijaký orgán štátnej správy, nijaký minister ani prezidentka.
Tieto ustanovenia platia dovtedy, kým sa nezmení Ústava SR a kým sa nezmení parlamentný systém na prezidentský, čo nám, chvalabohu, nehrozí. Akákoľvek právna ekvilibristika Petra Kubinu a Radoslava Palu, dvoch advokátov, v súčasnosti prezidentkiných poradcov, nemôže zmeniť nič na výklade citovaných ústavných článkov. Stručne a jasne: Istanbulský dohovor je medzinárodná zmluva a hlava štátu má oprávnenie na jej ratifikáciu len po súhlase Národnej rady Slovenskej republiky.
Ak by Zuzana Čaputová a jej „progresívne okolie“ akceptovalo parlamentný systém nášho štátneho zriadenia, Istanbulský dohovor by nemusel polarizovať Slovensko a nemusel burcovať slovenskú kresťanskú spoločnosť k petičnej akcii za odmietnutie kontroverzného dohovoru.
„My, predstavitelia kresťanských cirkví, obraciame sa týmto vyhlásením na všetkých občanov Slovenskej republiky a verejných predstaviteľov, aby sme potvrdili, že podporujeme úsilie o efektívne riešenie problému domáceho násilia.
Zároveň vyhlasujeme, že viaceré tézy, ktoré v tejto súvislosti ponúka tzv. Istanbulský dohovor, považujeme za prejavy genderovej ideológie. Z tohto dôvodu sa obraciame na vládu Slovenskej republiky, aby stiahla podpis Slovenska pod týmto dohovorom.“
Vláda sa k istanbulskému dokumentu už medzičasom vyjadrila, rozhodnutie NR SR je pre ňu záväzné. Stiahnuť podpis musí bezodkladne prezidentka. Čierny Peter je v jej rukách, nech teda presvedčí, že je nezávislou prezidentkou všetkých občanov, nielen aktivistkou politického hnutia Progresívne Slovensko, tak ako doteraz.
