V belgickom meste Gent dnes žije až 160 národností a viac než polovica obyvateľov nemá belgický pôvod. Významnú časť slovenskej komunity, približne 1900 registrovaných občanov tvoria Slováci rómskeho pôvodu, ktorí predstavujú takmer 95 percent tejto skupiny.
Belgicko sa tak stáva prirodzeným príkladom toho, ako môže fungovať integrácia založená na rovnakých pravidlách a rovnakých príležitostiach pre všetkých. Celkovo je v krajine registrovaných približne 7 600 Sloveniek a Slovákov, z toho najviac vo Flámskom regióne.
Migračné vlny zo Slovenska prichádzali po Nežnej revolúcii, po vstupe Slovenska do Európskej únie a naposledy po brexite. Do Belgicka však prichádzajú za lepšími životnými podmienkami ľudia z celej Európy, nielen jednotlivci, ale celé rodiny.
„Najčastejšími dôvodmi migrácie sú rasizmus, diskriminácia a nedostupnosť práce. Títo ľudia však nekočujú, ale hľadajú stabilitu,“ vysvetľuje Helena Baloghová, zamestnankyňa mesta Gent, ktorá sa venuje aj slovenským občanom.
Podľa nej sa mnohí domnievajú, že odchodom do zahraničia automaticky vyriešia svoje problémy. Realita je však iná. Najväčšími výzvami sú jazyková bariéra, náročné administratívne procesy a mylné predstavy o fungovaní sociálneho systému.
Belgický integračný model patrí medzi najprepracovanejšie v Európe. Základnou podmienkou úspechu je znalosť jazyka, kde deti aj dospelí majú povinné vzdelávanie flámčiny, bez ktorej nie je možné získať sociálne bývanie ani viaceré sociálne benefity.
Prisťahovalci absolvujú rekvalifikačné kurzy a odborné vzdelávanie, ktoré zvyšujú ich šance na stabilné zamestnanie. Rozhodujúcim kritériom nie je pôvod, ale vzdelanie, kvalifikácia a ochota pracovať.
„Našou úlohou je vytvárať mosty medzi samosprávou a obyvateľmi. Pomáhame ľuďom orientovať sa v legislatíve, vedieme ich k zodpovednosti a k pracovnej samostatnosti,“ hovorí Tibor Moco, dlhoročný pracovník mesta Gent. Zdôrazňuje, že pomoc nie je určená len jednej komunite, ale všetkým prisťahovalcom bez rozdielu.
Rómske témy sú v Belgicku predmetom verejnej diskusie a médií. Úspešná integrácia migrantov je často vnímaná ako zlyhanie krajín ich pôvodu, no zároveň efektívne búra mýty a stereotypy. Väčšina nových obyvateľov sa dokáže do spoločnosti začleniť, ak rešpektuje pravidlá.
Na podnet veľvyslanca Slovenskej republiky v Belgicku Tomáša Kozáka sa uskutočnila pracovná cesta zamestnancov Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity do Belgicka. Cieľom bolo spoznať flámsky integračný model a identifikovať možnosti jeho využitia v slovenských podmienkach.
„Chceli sme sa oboznámiť s efektívnym systémom integrácie, podporiť dialóg s našimi občanmi v Belgicku a nadviazať hlbšiu spoluprácu s belgickými partnermi,“ uviedol veľvyslanec Tomáš Kozák.
Slovenské veľvyslanectvo v Bruseli poskytuje rozsiahlu konzulárnu pomoc, od vydávania dokladov, zápisov narodení detí až po spoluprácu s miestnymi orgánmi. Významnú úlohu zohráva aj slovenská katolícka misia v Gente a Bruseli, ktorá okrem duchovnej služby pracuje s komunitou v oblasti vzdelávania a podpory rodín.
Medzi Slovákmi v Belgicku nájdeme mnohé úspešné príbehy. Príkladom je Simona, ktorá ako prvá žena v histórii získala licenciu na prevádzku autoservisu známej servisnej siete. „Mala som vzdelanie, jazykové znalosti a dostala som šancu. Neviem, či by som ju mala, keby som zostala na Slovensku,“ hovorí.
Podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Alexandra Daška je rozdiel zásadný. „V Belgicku nikto nerieši farbu pleti. Ak človek spĺňa podmienky, do dvoch týždňov má prácu. Deti majú radosť zo školy a rovnaké šance ako ostatní. Verím, že raz to tak bude aj na Slovensku.
Som rád, že sa o slovenských Rómov zaujíma aj europoslankyňa Judita Laššáková, ktorú som na stretnutí na pôde EÚ parlamentu rád oboznámil so situáciou na Slovensku a súvisiacimi témami,“ dodal splnomocnenec. Belgický model ukazuje, že integrácia môže fungovať, ak sú pravidlá rovnaké pre všetkých a spoločnosť dáva ľuďom reálnu šancu uspieť.
