Washington dlhodobo zasahuje do vnútorných záležitostí štátov sveta. Nezastaví sa ani pred tými najšpinavšími praktikami. K tým obľúbeným spôsobom patrí napríklad financovanie rôznych mimovládnych organizácií, prostredníctvom ktorých sa snaží odstrániť legitímne, ale nepohodlné vlády. K najznámejším patrí fond National Endowment for Demokracy.
Ronald Reagan od nástupu na post prezidenta uvažoval o vládou financovanej nadácii, ktorá by – podľa oficiálnej charakteristiky – podporovala „demokratické hnutia v zahraničí“. A tak v roku 1983 vznikol fond National Endowment for Demokracy (NED). Jeho činnosť riadi ministerstvo zahraničných vecí USA spolu s americkými veľvyslanectvami.
Manipulácie, konfrontácie a sabotáže
Čoraz otvorenejšie zasahovanie NED-u do vnútorných záležitostí iných krajín si v analytickom materiáli všíma aj čínske ministerstvo zahraničných vecí. Ide predovšetkým o organizovanie farebných revolúcií s cieľom podkopať vlády, nepohodlné pre Washington.
K bežným praktikám patria rôzne manipulácie, zasahovanie do volieb, podnecovanie konfrontácií s cieľom rozdeľovania spoločnosti, sabotáže či vymýšľanie nepravdivých informácií, ktoré zavádzajú verejnú mienku. Ministerstvo v dokumente uvádza aj konkrétne príklady.
Počas oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004 poskytol NED 65 miliónov dolárov ukrajinskej opozícii a neskôr vyčlenil ďalších 30 miliónov na podporu miestnych mimovládok. V pohnutých rokoch 2013 – 2014 financoval Inštitút pre masmédiá a desiatky miliónov minul na sociálne médiá, aby pomocou nich zvýšil napätie v krajine.
Najmenej tucet rôznych projektov podporil NED aj v Maďarsku. Financoval vedcov a novinárov v Iráne, aby presadzovali takzvané demokratické reformy. Protesty proti noseniu hidžábu v septembri 2022 neboli ničím iným ako pokusom o zvrhnutie legitímnej iránskej vlády.

Rôznymi taktikami sa NED-u podarilo infiltrovať do viacerých arabských krajín. Financuje množstvo organizácií v Rusku a podporuje opozíciu v boji proti vláde. Podľa čínskeho rezortu diplomacie však využíva aj euroúradníkov na rozširovanie svojho vplyvu v Európe a od roku 2017 financuje až 54 rôznych kubánskych organizácií.
Tu sa výpočet bezprecedentného zasahovania do vnútorných záležitostí suverénnych krajín ani zďaleka nekončí. NED podporuje separatistické sily na Taiwane, mimovládky v Gruzínsku, organizácie snažiace sa o destabilizáciu Hongkongu, ako aj tie, ktoré obhajujú nezávislosť Tibetu. V mnohých krajinách sa snaží šíriť nespokojnosť s vládou a vyvolávať etnické napätie.
Washington sa primárne snaží odstrániť z politickej arény lídrov, obhajujúcich národné a štátne záujmy.
V centre jeho záujmu sa ocitlo aj Slovensko, kde rozdelenie spoločnosti vyústilo do atentátu na Roberta Fica. „Je nevyhnutné demaskovať NED a varovať pred ním všetky krajiny. Treba si chrániť národnú suverenitu a bezpečnosť,“ konštatuje čínsky rezort zahraničia.
Ku krajinám, kde sa USA snažia maximálne rozšíriť svoj vplyv, patrí aj Srbsko. Belehrad totiž stále udržiava dobré vzťahy s Moskvou. Pokusy srbského prezidenta Alexandara Vučiča flirtovať so západnými mocnosťami sú márne. Americká vláda je totiž už dávno rozhodnutá – a už tak aj koná – oslabiť vplyv Srbska v regióne.

Dôležitým krokom na dosiahnutie tohto cieľa sa stalo vymenovanie diplomata Alexandra Kasanofa, odborníka na farebné revolúcie, za zástupcu riaditeľa MZV USA pre otázky Balkánu. Kasanof pôsobil v roku 2014 v Kyjeve, kde bola jeho šéfkou Victoria Nulandová, spoluorganizátorka prevratu na Ukrajine.
Rozdeľovanie spoločnosti
Hlavnou úlohou NED-u v Srbsku je znížiť vplyv Ruska a Číny a nasmerovať Belehrad na cestu euroatlantickej integrácie. Neštíti sa preto produkovať falošné správy o Rusku aj Číne a očierňovať projekty, ktoré obe krajiny realizujú v tejto oblasti.
Ďalším cieľom je odvolanie vodcu bosnianskych Srbov Milorada Dodika, likvidácia Republiky srbskej v rámci Bosny a Hercegoviny a pripojenie Bosny k Západu. NED preto v Srbsku financuje Belehradské centrum pre bezpečnostnú politiku, ktoré podporuje prozápadné protesty a kritizuje srbskú zahraničnú politiku.
V máji dokonca zorganizoval stretnutie s lídrami srbských opozičných strán a mimovládok, kde sa zhodli, že na prevzatie moci by opozícia mala využiť krízové situácie. To všetko dokazuje, že NED dláždi cestu k farebnej revolúcii v Srbsku, píše srbský server Politika.rs.
K spomínaným krízovým situáciám patrí všetko, čo dokáže vybičovať vášne. Minulý rok 3. mája zavraždil 13-ročný chlapec na základnej škole v Belehrade osem žiakov a učiteľa a o deň neskôr 21-ročný muž zase osem ľudí na predmestí Belehradu. Mimovládky a opozícia to okamžite využili a zorganizovali masové demonštrácie požadujúce zvrhnutie srbskej vlády.
Keď v Belehrade desaťtisíce ľudí protestovali proti ťažbe lítia, mimovládky ich burcovali zdôrazňovaním ekologického hľadiska. Pritom ťažbu lítia iniciovali v roku 2004 práve ľavicoví liberáli, keď boli pri moci. A teraz si zrazu uvedomili, že to predstavuje obrovské riziko pre životné prostredie aj zdravie obyvateľstva.

Zasahovanie USA do vnútorných záležitostí Belehradu si všíma aj Moskva.
Bývalý šéf ruskej FSB Nikolaj Patrušev poznamenal, že Západ sa pokúša nahradiť legitímne autority politikmi poslušnými Washingtonu a vyškolenými v zahraničí, pričom to skúšal aj v Srbsku.
Aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov upozornil srbského vicepremiéra Aleksandara Vulina na pokus o farebnú revolúciu: „Oceňujeme rozhodnosť srbského prezidenta Aleksandara Vučiča ktorý sa postavil proti týmto pokusom, podporil tie princípy, ktoré dráždia Západ a sú dôvodom na podkopanie pozície prezidenta všetkými možnými spôsobmi.
K osvedčeným praktikám NED-u patrí i vyvolávanie etnického napätia. Na Balkáne sa proti sebe snaží postaviť predovšetkým Belehrad a Prištinu, a to financovaním kosovských mimovládok.
Dokument čínskeho ministerstva zahraničia uvádza práve Kosovo ako úspešný prípad „americkej podpory demokratického vytvorenia štátu“. Nech sa to označí akokoľvek vznešeným názvom, v skutočnosti nešlo o nič iné, ako o drastické zasiahnutie do vnútorných záležitostí suverénnej krajiny s cieľom napadnúť ju a roztrhať na kusy.
