Už roky patrí medzi najznámejšie tváre Ľudovej strany Naše Slovensko. Dvakrát bol zvolený do poslaneckých lavíc slovenského parlamentu, je členom jeho zahraničného výboru. V rozhovore zhrnul a zhodnotil udalosti počas tohto volebného obdobia. Poslanec Národnej rady SR a podpredseda ĽSNS Andrej Medvecký.
ĽSNS v posledných rokoch bodovala u voličov predovšetkým sociálnymi a pronárodnými témami. V čase covid éry však pandemická téma úplne ovládla aj politickú scénu. V kombinácii s neschopnou a po ľudských právach šliapajúcou vládou sa naši občania ocitli v mimoriadne ťažkej situácii. Vaša strana sa aktívne zúčastňovala protestov a robila tvrdú opozičnú politiku…
Zažili sme tri a pol roka diktatúry, aká tu nebola od roku 1989. Každému, kto sa zaujíma o polititické a spoločenské dianie nielen povrchným sledovaním večerných správ v mainstreame, bolo jasné, že v roku 2020 niečo príde. Viacerí ekonomickí prognostici už v roku 2018 predpovedali, že v roku 2020 nastane veľká ekonomická kríza.
Nie však taká, aká tu bola v roku 2008, ale omnoho väčšia. Ak by prišlo k neriadenému kolapsu finančného systému, ľudia by si začali uvedomovať, že spoločnosť založená na bezbrehej spotrebe, neustálom zadlžovaní, ale aj nerovnomernom rozložení bohatstva a drancovaní životného prostredia, nemá nijakú perspektívu.
Elity však nechceli riskovať stratu dôvery u ľudí a tak na scéne už koncom roka 2019 objavil COVID-19. Niekto síce môže oponovať, že šírim konšpirácie, viacero svetovo uznávaných odborníkov však verejne potvrdilo, že nový koronavírus je umelého pôvodu. Bol teda vytvorený v laboratóriu a do éteru ho vypustili práve v období očakávanej ekonomickej krízy.
Dnes už nikoho takmer ani nenapadne, aký stav tu bol pred dvoma rokmi, každý však vie, že vinníkom, čo ničil nielen naše zdravie a životy, ale aj ekonomiku, bol vírus. Pozadie však málokoho zaujíma. A elity naďalej pokračujú v transformácii spoločnosti podľa svojich predstáv.
Klaus Schwab, zakladateľ a riaditeľ Svetového ekonomického fóra načrtol, že COVID-19 prináša vhodnú príležitosť na veľký reštart. To, čo sa začalo v roku 2020, a napriek súčasnej “pauze” zjavne neskončilo, nie je nič iné, ako ďalší krok k transformácii spoločnosti podľa tzv. nového svetového poriadku.
No a keďže na Slovensku máme vládu slúžiacu globalistickým záujmom, jej opatrenia smerom k obyvateľstvu mali naozaj znaky diktatúry a pôsobili likvidačne na ekonomiku, sociálne veci, kultúru a celú spoločnosť. Aj po zrušení opatrení to, žiaľ, ďalej pokračuje inými formami.
Svojho času ste zaujali médiá plynovou maskou, ktorú ste si nasadili počas rozpravy v pléne Národnej rady SR na protest proti nezmyselnosti niektorých protiepidemických opatrení. Niektoré médiá reagovali, že to bolo nemiestne a nehodné parlamentu. Čo vy na to? S akou odozvou na túto recesiu ste sa stretli u bežných ľudí?
Považoval som za potrebné ukázať všetkým absurdnosť prijímania covidových opatrení v praxi. Odozva z radov mojich sympatizantov bola veľmi pozitívna, pretože presne pochopili na čo som sa snažil poukázať. Vláda neustále zavádzala nové opatrenia, ktorými sa snažila nielen položiť Slovensko na kolená, ale aj umlčať hlasy opozície.
Keď sme my, ako opoziční poslanci v pléne NR SR nemali nasadené rúško alebo respirátor, nedostanli sme priestor na akékoľvek vystupovanie, či už v rozprave alebo faktických poznámkach. Rúško sa tak stalo symbolom cenzúry. Ale samozrejme iba našej. Keď vládni poslanci nenosili v pléne náhubky, nikto si to nevšímal.
Nehovoriac o tom, že mimo kamier nenosil v NR SR rúško takmer nikto. Bolo evidentné, že nešlo o vírus, alebo pandémiu, ale len o presadzovanie covid totality. Bývalá vláda by bola schopná zaviesť aj povinnosť nosiť plynové masky, čo som ironicky vyjadril mojím protestom… Pandémiu však náhle skončila vojna na Ukrajine a tak už nemala možnosť robiť ďalšie šialenosti…
Počas tohto volebného obdobia sa uskutočnilo toľko protivládnych protestov, ako ešte nikdy. Ľudia sa však nikdy nezišli v takom počte, aby to otriaslo pozíciou vládnej koalície. Prečo protesty na Slovensku väčšinou nedosahujú masový charakter ako napríklad v Rakúsku, alebo nie tak dávno vo Francúzsku?
Je tu viacero faktorov, ktoré účasť ovplyvňujú. Na Západe je vyššia životná úroveň, ľudia si môžu dovoliť postaviť sa na odpor, ísť do ulíc aj na niekoľko dní. Na Slovensku je však situácia iná. Väčšina ľudí má hypotéky a taktiež nemajú väčšie finančné rezervy, ktoré by ich istili pri riziku straty práce v dôsledku kladenia dlhodobého odporu.
Všetky vlády od roku 1993 dobre vedeli, prečo Slovákov zadlžovali. Ďalším faktorom je aj počet obyvateľov v danej krajine. V takom Francúzku alebo Nemecku uvidíme na námestiach vždy viac ľudí, keďže tam žije niekoľkonásobne viac obyvateľov.
Keď však chceme na vládu vyvinúť tlak, nezávisí to len od toho, koľko ľudí príde na protest, ale aj od toho, akým spôsobom ľudia svoju nespokojnosť vyjadria. Keď to bude len o jednodňovej prechádzke Bratislavou, vládna moc ľudí odignoruje aj v prípade vysokého počtu zúčastnených.
Matovičova a Hegerova vláda boli najneobľúbenejšími v histórii samostatného Slovenska, čoho dôsledkom sú aj predčasné voľby. Bývalí vládni predstavitelia majú “na rováši” množstvo porušení zákonov a vyzerá to tak, že aj trestných činov. Očakávate, že po zmene politických pomerov budú za porušovanie ústavy, zákonov a ľudských i občianskych práv trestne stíhaní?
Určite by mali za svoje činy niesť zodpovednosť. Obávam sa však, že tí čo sú za celú situáciu zodpovední, hodia vinu na svojich podriadených. Tak to obyčajne býva.
Ako vnímate postoj úradníckej vlády k prívalu migrantov na naše územie?
Už bývalý minister vnútra Roman Mikulec sa svojho času v Bruseli zaviazal k prijatiu migrantov z Afganistanu, ktorí mali byť prerozdelení medzi viacero krajín EÚ vrátane Slovenskej republiky.
Mikulec nielenže súhlasil s dobrovoľným prijatím imigrantov na Slovensko, ale navyše dal vytlačiť až 200.000 kusov tlačív dočasných povolení na ich pobyt, čo svedčí o tom, že záujem bývalej vlády na prijímaní imigrantov bol jednoznačný. Nakoniec povolenia využila Ódorova vláda počas súčasnej migračnej krízy.
To, že migrantov bez problémov pustili cez hranice a odmietli ich strážiť vrátane hraničných priechodov, nie je ich neschopnosť, ale zámer. V súlade so sorosovskou politikou potrebujú Slovensko zaplaviť migrantmi. Je to viac než jasné.
Vy a ďalší poslanci ĽSNS boli počas uplynulého obdobia v parlamentnom pléne dobre viditeľní počas rokovania o kontroverznej obrannej dohode s USA. Koalícia ju napokon presadila a dnes máme na území SR cudzích vojakov a cudzie zbrane…
O rizikách obrannej dohody s USA sme informovali už počas Ficovej respektíve Pellegriniho vlády. Vtedy sa to síce nedotiahlo do úplného konca, treba však povedať, že rokovanie o obrannej dohode s Američanmi sa začalo na podnet exministra obrany Gajdoša zo SNS.
V NR SR nás pri rokovaní o obrannej dohode nahnevalo, že vládni poslanci nedovolili predniesť dôkladnú právnu analýzu k obrannej dohode generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.
Samozrejme to bolo preto, že dobre vedeli, že zmluva pre nás neprináša nijaké výhody. Preto sme hlasne protestovali aj počas vystúpenia ministra obrany Naďa. Našim protestom sme dosiahli aspoň to, že vláda nakoniec dovolila opozičnému poslancovi prečítať právnu analýzu generálneho prokurátora.
Obranná dohoda s USA, ktorú my nazývame okupačnou, pretože de facto aj okupačná je, môže platiť v podstate natrvalo. Vtedajšia vláda síce tvrdila, že zmluva sa uzatvára na desať rokov, pravda je však taká, že keď po ich uplynutí vláda nepožiada o skončenie platnosti zmluvy, zmluva sa automaticky predlžuje.
Celá táto okupačná zmluva pritom súvisí len s ťažením proti Ruskej federácii. Najnegatívnejšou stránkou na celej zmluve však je, že Američania si do svojich skladov dnes môžu voziť akúkoľvek vojenskú výbavu a výstroj. Slovenská strana pritom nemá žiadnu kompetenciu tieto sklady kontrolovať.
Keď sa US Army rozhodne na Slovensko doviezť napríklad jadrové hlavice, nielenže o tom nebudú musieť informovať, my o tom nebudeme ani len vedieť. Pre Ruskú federáciu sa tak stávame vojenským cieľom čislo jeden.
Ďalšou nehoráznosťou spomedzi všetkých, ktorú treba určite spomenúť, je trestnoprávna imunita amerických vojakov. Keď niečo protizákonné na Slovensku vykonajú, slovenská jurisdikcia nemá nijakú kompetenciu týchto vojakov súdiť.
Americkí vojaci budú preto následne vyvážaní späť do USA, kde sa sotva stretnú s nejakým smiešnym trestom. A to nie sú veci, ktoré si vymýšľam. Stačí si pozrieť viacero prípadov, ktoré sa stali v Európe, napríklad v Rumunsku alebo v Taliansku.
Zo dohody pre nás neplynú nijaké výhody. Jedinú výhodu, ktorú minister obrany Naď klamlivo predostrel verejnosti bolo, že Američania nám za ich peniaze prebudujú naše letiská. Ani to však nie je pravda, pretože zmluva jasne uvádza, že pri odovzdaní letísk Slovensku môžu Američania požiadať o úhradu všetkých nákladov.
Váš predseda Marian Kotleba bol podmienečne odsúdený za darovanie šeku sociálne slabej rodine v sume 1488 eur, po čom nesmel pokračovať vo výkone svojho poslaneckého mandátu. Pritom podmienečne odsúdený Daniel Lipšic, ktorý usmrtil chodca, bol ustanovený do funkcie špeciálneho prokurátora. Čo na to hovoríte?
Aj toto je výsledkom garnitúry, ktorá škodila Slovensku tri a pol roka. Lipšic pritom nielenže nespĺňal nejaké morálne podmienky, on nespĺňal ani predpoklady odborné, pretože nikdy funkciu prokurátora nevykonával. Všetci dobre vieme, že Lipšic bol advokátom.
Preto Matovičova vláda ešte pred výberom špeciálneho prokurátora zmenila zákon, aby špeciálne Lipšic odrazu mohol spĺňať všetky zákonné podmienky na to, aby funkciu špeciálneho prokuratúra vykonávať mohol.
Pamätáte sa na tie časy, keď Matovič Ficovi vyčítal, že do funkcie generálneho prokurátora vymenoval svojho spolužiaka Čižnára, aby si Smer mohol počas svojej vlády robiť, čo chce? Pamätáte sa na to, ako Matovič hovoril o Ficovi a jeho dosadených ľuďoch a že ako treba odpolitizovať celú prokuratúru?
No a hneď ako Matovič nastúpil do vlády, urobil presný opak. Namiesto odpolitizovania urobil všetko preto, aby do funkcie špeciálneho prokuratúra dosadil svojho kamaráta, politika a bývalého straníckeho kolegu Daniela Lipšica. A pritom vykrikoval, ako treba vyčistiť Augiášov chliev.
Všetci môžeme vidieť, že jediné, čo sa snažil Matovič a jeho nástupca Heger vyčistiť, bola politická opozícia. Práve zničenie mandátu poslanca Mariana Kotlebu cez rozsudky Najvyššieho súdu, s ktorým pravidelne komunikovala a ktorého politicky ovplyvňovala exministerka spravodlivosti Mária Kolíková, je toho najlepším dôkazom.
Propagandistické covidové šialenstvo zo dňa na deň vystriedalo šialenstvo protiruské a protiputinovské. Ako sa pozeráte na vojnu na Ukrajine a skutočné dôvody vojenskej operácie Moskvy?
Na celý konflikt sa musíme pozerať komplexne. Pri hodnotení sa treba vrátiť do roku 2014 a teda do obdobia proeurópskeho Majdanu. Vtedy bol prezidentom Ukrajiny Janukovyč a samozrejme mal bližšie k Rusku.
Veľké protesty, ktoré boli podporované Západom nielen finančne, ale aj operatívne, však prinútili Janukovyča prijať asociačnú dohodu s EÚ a aby sa situácia upokojila, tak aj predčasné voľby. Janukovyč s tým súhlasil. Voľby by však mohli do kresla znovu dosadiť proruského prezidenta a tak vôbec neprišlo k upokojeniu, ale naopak, Majdan pokračoval.
Nakoniec sa vystupňoval taký tlak, že Janukovyč musel z krajiny utiecť. Západ to podporoval. Je to paradox, keď si pozriete tú mieru brutality, čo tam vtedy panovala a pritom západní politici hovorili o demokratických protestoch a že Ukrajinci majú na to právo.
Na Slovensku ste pritom boli dezolátom, len keď sa slušne zúčastnili protestu proti vláde, nie že by ste ešte hádzali tehly do hlavy utekajúcim policajtom, alebo nebodaj po nich hádzali zápalné fľaše, či po nich strieľali.
Netreba preto zabúdať, že ukrajinská vláda sa dostala k moci násilným pučom a nie demokratickou cestou. A keďže už vtedy dochádzalo zo strany vlády k protiruským náladám, obyvatelia východnej časti Ukrajiny boli samozrejme v rozpakoch. Veď oni ich k moci nevolili. A tak prišlo k názorovému rozdeleniu Ukrajiny.
Samozrejme, Rusi situáciu využili a obsadili pre nich veľmi dôležitý Krym. Obyvatelia východnej časti Ukrajiny však necítili, že by ich pučistická vláda v Kyjeve nejakým spôsobom zastupovala, alebo reprezentovala. Práve naopak.
No a keďže sa tým skončila demokracia, začala sa občianska vojna. A tá v podstate trvala až do začiatku ruskej špeciálnej operácie. Ukrajinská vláda síce tvrdí, že ide o ich územia, ich celistvosť, no málokedy sa hlási k obyvateľom žijúcich na východe Ukrajiny.
Naopak proti nim nielenže začali schvaľovať zákony, ktoré v 21. storočí nemajú miesto, ale navyše ich začali napádať. Obyvateľom Krymu dokonca odstavili pitnú vodu. Ukrajinská vláda tak ukázala, že jej ide len o dané územia, nie však o ich obyvateľov. Treba si uvedomiť, že niektoré z týchto vecí môžeme považovať za pokus o čiastočnú genocídu.
Rusi chceli situáciu vyriešiť v súčinnosti so Západom Minskými dohodami. Tie však Ukrajina nedodržala…
Áno, Rusi sa roky snažili o rokovania, ale Západ ruské požiadavky nezaujímali. Práve naopak. Predstavitelia Západu stále podporovali Kyjev v provokáciách, vyzbrojovali ich a sľubovali im, že Ukrajinu príjmu do štruktúr NATO. Pritom ruská strana ani nežiadala o nejakú sféru vplyvu, len o určité záruky v oblasti bezpečnosti.
Rusi si tak začali uvedomovať, že diplomaticky situáciu na východe Ukrajiny nevyriešia, a že keď Ukrajina vstúpi do NATO a Západ preskupí svoje sily, Rusi sa vojne nevyhnú. A preto spustili vojenskú operáciu. Myslím si, že ani pre nich samotných to nebolo šťastné riešenie, ale keďže ich Západ k tomu dotlačil, tak to zrejme považovali za jediné dostupné riešenie.
Ako hodnotíte fakt, že bezprostredne po začiatku vojny na Ukrajine dala slovenská vládna moc bez rozhodnutia súdov vypnúť politicky nepohodlné tzv. konšpiračné weby?
Tento krok bol súčasťou brutálnej protiruskej propagandy. K cenzúre prichádzalo už dlhodobo, preto ma to neprekvapilo. Prekvapiť to mohlo len tých, čo si mysleli, že žijú v demokratickom a právnom štáte. Keby to bola pravda, “konšpiračné” weby by neexistovali, lebo by svoju úlohu objektívneho informovania plnil mainstream.
Vláda dobre uvedomovala, že len masívna propaganda stačiť nebude. Je totiž rozdiel niekoho presviedčať, aby sa išiel zaočkovať, a aby si išiel po guľku na východný front. A v tom druhom prípade predsa ľudia nemôžu mať najmenšie pochybnosti. Preto prvým krokom vlády bolo zlegalizovanie cenzúry.
Môžeme povedať, že kým v minulosti cenzúra de facto existovala, dnes po schválení zákona o kybernetickej bezpečnosti existuje už aj de iure. Médiá hlavného prúdu vytvorili zoznamy prorusky orientovaných osôb, z ktorých za najnebezpečnejšieho označili práve nášho predsedu Mariana Kotlebu.
Pamätáte sa, ako našu Ľudovú stranu Naše Slovensko vždy pred voľbami označovali za zlo? Ako rôzne osobností, ktoré sa k nám verejne hlásili, boli perzekvované a vyhadzované zo zamestnania? A to tu nebol ešte len ani covid, nieto ešte vojna. Liberálna propaganda je u nás na vzostupe. Uvidíme, či sa to zmení po voľbách, som však väčšmi skeptik, ako optimista.
