Arménsky premiér Nikol Pašinjan predstavil šesťmesačný akčný plán, ktorý je podľa jeho slov navrhnutý na zabezpečenie demokratickej stability krajiny, hoci zloženie vlády je stále v procese.
Pašinjan zároveň odmietol výzvy oponentov a demonštrantov, aby podal demisiu z dôvodu katastrofálneho zlyhania vo vojnovom konflikte medzi Azerbajdžanom a etnicky arménskymi silami. V septembri opäť vzplanuli boje o separatistický región Náhorný Karabach a okolité oblasti.
Na základe Ruskom sprostredkovanej mierovej dohody sú Azerbajdžanu odovzdávané časti územia, ktoré predtým ovládali etnickí Arméni. Azerbajdžanské sily v najnovšom vzplanutí konfliktu dobyli späť časti náhornokarabašského územia, o ktoré Baku prišlo v predošlej vojne v 90. rokoch. Arménsky minister zahraničných vecí odstúpil tento týždeň.
Pašinjan znova zopakoval, že prijíma plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, ale má teraz povinnosť stabilizovať Arménsko a postarať sa o jeho národnú bezpečnosť. „Som úplne rozhodnutý,“ napísal na sociálnej sieti, pričom vymenoval 15 akčných bodov, na ktoré sa chce zamerať.
Premiér dodal, že sa chce pokúsiť o obnovu oficiálneho rokovacieho procesu v súvislosti s Náhorným Karabachom pod záštitou Minskej skupiny a prioritne umožniť návrat ľudí na územie, ktoré stále ovládajú etnickí Arméni.
To podľa neho znamená pomoc obyvateľom pri obnove domovov a poškodenej infraštruktúry, poskytnutie finančnej podpory rodinám vojakov zabitých v konflikte a zabezpečenie náležitej starostlivosti o zranených.
Pašinjan hodlá tiež vyriešiť právny štatút Náhorného Karabachu, uskutočniť reformu armády, upraviť volebný zákon, sústrediť sa na zdolávanie koronavírusovej pandémie a posilňovať ekonomiku.
