V predajniach sa denne hromadí množstvo nepredaných potravinových prebytkov. Jeden z obchodných reťazcov prezradil, že ročne ide o tisíce ton. Pritom je to často konzumovateľné jedlo krátko po uplynutí minimálneho dátumu spotreby.
Obchodné reťazce musia takého potraviny z regálov stiahnuť najmä pre hrozbu vysokých pokút. Len za posledný finančný rok mal jeden z nich potravinový prebytok až 8,5 tisíca tony. Mnohé z takýchto potravín sú pritom stále vhodné na konzumáciu, prípadne ich možno využiť ako krmivo pre zvieratá.
Štatistika rezortu pôdohospodárstva je oveľa alarmujúcejšia. Podľa neho totiž až približne tretinu potravín na svete ľudia vyhodia. A v Európskej únii polovica zbytočne vyhodeného jedla pochádza práve z domácností. „V Európskej únii sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo zodpovedá 173 kilogramom na osobu,“ tvrdí ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
V tomto rebríčku najhoršie dopadlo Holandsko a najlepšie Slovinsko. „Slovensko je v plytvaní potravinami ôsme od konca. Najviac vyhadzujeme chlieb a pečivo, na druhom mieste je uvarené jedlo,“ dodáva Matečná.
Potraviny, ktoré už nemôžu byť vo voľnom predaji, pritom nemusia končiť v odpade. Napríklad potravinami po dátume minimálnej trvanlivosti možno pomôcť ľuďom v hmotnej núdzi. Umožňuje to zákon, ktorý je v platnosti už druhý rok. Napríklad obchodný reťazec Tesco minulý rok daroval ľuďom v núdzi 577 ton potravín. Ide prevažne čerstvé potraviny, ovocie a zeleninu, ale aj potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti ako ryža a cestoviny.
Potraviny tesne pred koncom záruky, alebo aj po nej, putujú aj do potravinovej banky. „Tovar, ktorý získame, ponúkame charitám a dávame im ho k dispozícii na ďalšie spracovanie, prípadne pomoc ľuďom,“ hovorí Marko Urdzik, šéf Potravinovej banky SR. Takto pomáhajú až 5-tisíc ľuďom v núdzi po celom Slovensku. Potravinová banka funguje už desať rokov, podľa jej šéfa si však naša spoločnosť na ňu ešte celkom nezvykla.
