Ľudia odnepamäti považovali baobab za posvätný a niektoré kultúry ho dokonca označovali za strom života. Obrovské stromy s hladkým a širokým kmeňom pôsobia, akoby mali namiesto koruny hore korene. Baobaby však fascinujú nielen svojím vzhľadom.
Ich domovom sú horúce oblasti, kde je problém s vodou. Existuje osem druhov baobabov – šesť rastie na ostrove Madagaskar, jeden v Afrike a jeden v Austrálii. Z ich osobitostí tam profitujú nielen ľudia, ale aj divá zver. Pre vyprahnutú divočinu sú doslova požehnaním.
Kmeň týchto nezvyčajných stromov má podobnú štruktúru ako korok. V čase dažďov nasaje obrovské množstvo vody – jeden strom jej môže pohltiť až 120-tisíc litrov. Pre domorodcov tak boli baobaby odnepamäti dôležitou zásobárňou vody.
Stačí len narezať kôru a voda začne vytekať z kmeňa. Napiť sa z baobabu dokážu aj zvieratá – napríklad žirafy rozžujú konár stromu a potom cezeň pijú ako cez slamku. Veľmi cenné je aj ich ovocie.
Jeden plod, veľkosťou pripomínajúci kokosový orech, má toľko vitamínu C ako štyri pomaranče. Semená majú vysoký obsah vápnika. Listy baobabov sa v tradičnej medicíne používajú ako liečivo, z kôry si zase domorodci vyrábali oblečenie.
Baobaby sa dožívajú až niekoľko tisíc rokov. Kým sú stromy mladé, nevyzerajú príliš zaujímavo, krásne vraj začínajú byť až ako 800-ročné. V Južnej Afrike rastie údajne najstarší baobab na svete – jeho vek určili vedci uhlíkovou metódou na neuveriteľných šesťtisíc rokov.
Ak by to bola pravda, strom by rástol ešte skôr, ako starí Egypťania postavili pyramídy v Gíze. Mimochodom, Sahara bola vtedy ešte zeleným územím. Sunlandský veľký baobab je vysoký 22 metrov a obvod kmeňa dosahuje 47 metrov. Vnútro stromu je vydlabané a slúži ako bar, do ktorého sa zmestí až 60 ľudí.
