Príchod nového roku sa takmer prekrýva s nástupom nového amerického prezidenta a odchodom toho súčasného. Dnes už možno otvorene povedať, že jeho pôsobenie bolo nevýrazné. Barack Obama bol slabý prezident a Nobelovu cenu dostal nezaslúžene.
Jeho vládnutie znamenalo najväčšie sklamanie pre zástancov menšín v dejinách. Zvolenie „čierneho prezidenta“ im prinieslo množstvo idealistických nádejí a dúfali, že nastane koniec starého sveta so všetkými jeho –izmami vrátane rasizmu, sexizmu či akejkoľvek netolerancie.
Osem rokov po zvolení Baracka Obamu, tesne pred koncom jeho mandátu, je však svet presne opačný, ako sme čakali pri jeho nástupe do funkcie. Atómová vojna je pravdepodobnejšia ako pred ôsmimi rokmi – a to tak lokálny konflikt (napríklad India verzus Pakistan), ako aj globálna apokalypsa.
Spojené štáty majú za sebou množstvo rasových nepokojov pre potýčky polície a černochov. V krajinách, kde pri nástupe Obamu zúrila občianska vojna nízkej intenzity, sa rozhorela plnohodnotná vojna. Celá jedna kultúrna oblasť – arabská – sa prepadla do zmätku, nepokoja a násilia a Európu zachvátila migračná vlna. Za osem rokov vládnutia čierneho prezidenta dospel svet do oveľa horšieho stavu, ako bol pri jeho nástupe do funkcie.
Jeho vláda teda nepriniesla ani v najmenšom to, čo sa od nej očakávalo – toleranciu, menej predsudkov a násilia. Naopak, všetky negatívne javy prudko vzrástli. Obama pritom získal Nobelovu cenu za mier. Podľa všetkého ju dostal len za to, aké nádeje do neho svet vkladal. Nobelov výbor by však mal rozdávať ceny za reálne zásluhy, a nie za to, že je nejaký politik príslušník menšiny a má tmavú pleť.
