Aj keď západné krajiny vystupujú v otázke protiruských sankcií navonok viac-menej jednotne, čoraz častejšie sa ozývajú hlasy volajúce po ich zrušení. Ukazuje sa totiž, že viac škodia Západu ako Moskve. Už zhruba rok po ich zavedení, v júni 2015, odhadovali ekonómovia hospodárske straty členských krajín EÚ na približne sto miliárd eur.
K tradičným kritikom obchodných reštrikcií patrí Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Zdá sa však, že sa na celú problematiku začínajú konečne pozerať realisticky aj na vyšších miestach – belgický premiér Charles Michel vyhlásil, že sa Európska únia rozhodla sankcie viac nerozširovať.
Michel je presvedčený, že EÚ síce o Rusku veľa hovorí, ale málo s ním komunikuje. Preto vyzýva na dialóg s Moskvou, ktorý by mal prispieť k vzájomnému zlepšeniu ekonomických aj politických vzťahov. Jeho slová podporil i ruský premiér Dmitrij Medvedev. Spoluprácu treba podľa neho rozvíjať nielen v oblasti obchodu, ale aj v medzinárodných vzťahoch. Najmä v období, keď svet čelí zvýšenej teroristickej hrozbe.
Z nezhôd medzi Ruskom a úniou budú profitovať v prvom rade teroristi. Aj na to by mali myslieť tí, ktorí hlasujú za zavedenie sankcií. Obchodné reštrikcie pritom podľa Medvedeva nedosahujú ani tretinu predpokladanej efektívnosti.
Belgicko je pre Moskvu stále perspektívnym obchodným aj investičným partnerom, a to aj napriek rôznym názorom na Krym či situáciu na juhovýchode Ukrajiny. V Rusku sa realizujú projekty s účasťou približne 35 belgických spoločností v oblasti ľahkého aj ťažkého priemyslu, poľnohospodárstva, informačných technológií, zdravotníctva či obchodu.
Záujem je však aj o metalurgiu, diamanty, energetiku alebo ruský skvapalnený plyn. Rusko exportuje do Belgicka predovšetkým drahé kovy a kamene, nerastné suroviny a kovy. Dováža odtiaľ zase najmä výrobky chemického priemyslu, stroje a dopravné prostriedky.
Proti sankciám dlhodobo vystupujú najmä niektoré talianske regióny. Benátsky parlament nedávno schválil novú rezolúciu, kde vyslovuje rozhodný protest proti ich predlžovaniu a vyzýva na ich okamžité zrušenie. Dokument je výsledkom práce komisie, ktorá vyhodnotila negatívne dôsledky sankčnej politiky.
Uvádza sa v ňom, že v rokoch 2013 – 2016 sa export Benátska znížil o 35,6 percenta. Tento región má pritom dlhodobý záujem o úzku spoluprácu s Ruskom. „Vyzývame vládu, parlament aj európske inštitúcie prehodnotiť režim komerčných vzťahov medzi EÚ a Ruskom a zrušiť sankcie,“ píše sa v dokumente.
Benátsko ako prvé z talianskych regiónov prijalo 18. mája 2016 rezolúciu vyzývajúcu vládu odsúdiť politiku EÚ, zrušiť protiruské sankcie a priznať Krym ako súčasť Ruska. Tento dokument podporil aj regionálny parlament Ligúrie, Lombardska a Toskánska.
