Britský premiér Boris Johnson oznámil, že odstúpi zo svojej funkcie. Proces výberu nového šéfa Konzervatívnej strany, a tým aj nového premiéra sa podľa neho začne okamžite. Johnson vo svojom vyhlásení pripustil, že v strane existuje vôľa, aby ho nahradil nový líder, a teda, aby sa nový predseda postavil aj na čelo vlády.
Časový harmonogram výberu nového lídra konzervatívcov bude podľa Johnsona oznámený počas budúceho týždňa, pričom sám chce ostať na čele strany, kým si nezvolí nového šéfa. „Vedzte, že post britského premiéra považujem za najlepšiu prácu na svete a vzdávam sa jej so smútkom,“ povedal.
Televízia Sky News upozornila, že Johnson vo svojom príhovore nepoužil slovo „odstupujem“, ale namiesto toho povedal: „Dnes som vymenoval kabinet, ktorý bude spolu so mnou vo funkcii až dovtedy, kým nebude ustanovený nový líder.“
Ako pokračoval komentátor, proces voľby nového šéfa konzervatívcov môže podľa bežných procedúr trvať pomerne dlho. Je však možné, že poslanci vládnej strany si vyberú jedného kandidáta, ktorý by sa stal faktickým lídrom strany ešte do konca júla.
Johnson sa dostal pod tlak po tom, čo jeho kabinet ostal fakticky paralyzovaný po rezignácii niekoľkých ministrov a desiatok štátnych tajomníkov a ďalších predstaviteľov. Nakoniec ho na odstúpenie vyzval aj čerstvo vymenovaný minister financií Nadhim Zahawi a demisiu po iba dvoch dňoch vo funkcii podala ministerka školstva Michelle Donelanová.
Johnson ešte pred svojím vystúpením pred médiami doplnil chýbajúcich členov vo vláde. Po tom, čo britské médiá zverejnili správu, že Johnson sa chystá oznámiť rezignáciu z postu predsedu vlády, ale s účinnosťou až na jeseň, ho kritici z radov vlastnej strany i opozície vyzvali na okamžitý odchod.
Opozičná Labouristická strana avizovala, že ak neodstúpi urýchlene, vyvolá v parlamente hlasovanie o vyslovení nedôvery. Vládnu krízu naštartovalo odstúpenie ministra zdravotníctva Sajida Javida a ministra financií Rishiho Sunaka. Obaja to odôvodnili nesúhlasom s politikou premiéra.
Nespokojnosť obyvateľov s vládnutím Johnsona sa postupne stupňovala i v radoch Konzervatívnej strany, k čomu výrazne prispievala tiež séria mnohých škandálov. Išlo napríklad o extrémne nákladnú rekonštrukciu bytu na Downing Street, povesť mu však naštrbila predovšetkým aféra súvisiaca s organizovaním večierkov počas covidového lockdownu v sídle premiéra.
Začiatkom júna 2022 sa ešte podarilo Johnsonovi ustáť hlasovanie o vyslovení nedôvery zo strany jeho Konzervatívnej strany. Počas mesiaca však politický tlak na premiéra rástol. Pre nesúhlas s jeho politikou začali postupne ministri a mnohí členovia jeho vlády podávať demisie. Urobilo tak celkovo 57 ministrov, štátnych tajomníkov a ďalších nižšie postavených štátnych činiteľov.
Napriek tomu, že Johnson vyhlasoval, že neodstúpi, nakoniec svoje rozhodnutie zmenil. Proces výberu nového šéfa Konzervatívnej strany, a tým aj nového premiéra, sa podľa neho začne okamžite. Časový harmonogram výberu nového lídra konzervatívcov bude podľa Johnsona oznámený počas budúceho týždňa, pričom sám chce zostať na čele strany, kým si nezvolí nového šéfa.
Boris Johnson stal v poradí 14. britským premiérom od nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón. Funkcie sa ujal 24. júla 2019 po odstúpení Theresy Mayovej. V predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 12. decembra 2019, ním vedená Konzervatívna strana získala v 650-člennej Dolnej snemovni parlamentu 365 kresiel, čím dosiahla najlepší výsledok od roku 1987.
Excentrický politik Boris Johnson – známy svojím nekonvenčným správaním sa a vystupovaním, ktorý už ako chlapec vyhlasoval, že chce byť „kráľom sveta“ – patril medzi najvýraznejších architektov brexitovej kampane v Spojenom kráľovstve.
Okrem iného povedal, že „Európska únia mu pripadá ako zle navrhnutá spodná bielizeň, ktorá je niekde príliš tesná a inde zase nebezpečne voľná“. Zástanca „tvrdého brexitu“, teda úplnej odluky od štruktúr EÚ, si na brexitovej kampani vybudoval politickú kariéru, ktorá mu otvorila dvere na Downing Street 10, kde sídlia britskí premiéri.
