Europoslanec a jeden zo zakladateľov Smeru-SD Boris Zala sa rozhodol na neurčito prerušiť členstvo v strane. Šéf klubu Smeru v parlamente Martin Glváč tvrdí, že vedenie strany musí žiadosť Zalu prehodnotiť. Zatiaľ totiž nie je jasné, či je to podľa stanov vôbec možné.
Okrem sklamania a rozhorčenia nad ideovými tézami z pera Ľuboša Blahu viedol vraj Zalu k prerušeniu členstva v Smere nezáujem vedenia o kritiku. Premiérovi vyčíta jeho vyjadrenia na adresu nespokojných europoslancov v Novom Čase, keď povedal, že nemá dôvod zaoberať sa nimi a nemajú akýkoľvek vplyv na politiku Smeru.
Podľa Glváča mohol Zala v Smere debatovať „s kým chcel, koľko chcel a zvoliť iný spôsob odchodu“. Dodal, že Zala zvykol často vystupovať na predsedníctve, ale „nikdy nie kriticky“. „Veľmi ma to prekvapuje. Beriem to ako jeho mediálnu hru a nerozumiem tomu,“ dodal. Okrem Zalu a Flašíkovej-Beňovej zvnútra Smeru nepočuť kritiku. Strana vystupuje navonok jednotne.
„Čo sa deje vnútri strany je, samozrejme, druhá vec. Budú však mať snem a tam sa to môže lámať, možné sú aj výmeny vo vedení strany. Nemyslím na mieste predsedu, ale možno podpredsedov,“ sumarizuje situáciu analytik Ján Baránek.
„Kritikou pána Borisa Zalu na adresu strany Smer–SD sa budeme vážne zaoberať len vtedy, ak sa pán Zala vzdá svojej desaťtisícovej pozície v Európskom parlamente, ktorú získal len vďaka strane Smer-SD,“ vyhlásila hovorkyňa Ľubica Končálová. Zala sa z piateho miesta na kandidátke v roku 2014 prekrúžkoval na tretie miesto. V EP je od roku 2009.
„Pre pána Zalu je príznačné, že mlčal až do momentu, keď zistil, že jeho dôchodok z Európskeho parlamentu bude takmer tritisíc eur mesačne,“ dodáva. Zala sa však nechystá vzdať mandátu: „Mandát európskeho poslanca sa nedotýka straníckych otázok. Je to voľný mandát, imperatívny nepoznáme, takže nevidím dôvod, prečo by sa malo niečo meniť.“
