Brusel oznámil, že Kosovo a Srbsko odmietli po rokovaniach v Bruseli pristúpiť na kompromis a podpísať dohodu, ktorú dosiahli vo februári. Sprostredkovatelia podľa EÚ predložili „seriózny a vyvážený návrh“ na prekonanie jednej z hlavných prekážok pri normalizácii vzťahov týchto krajín.
„Bohužiaľ, strany neboli ochotné dohodnúť sa bez kladenia predbežných podmienok,“ povedal šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell a dodal, že ani jedna strana nesúhlasila s podmienkami tej druhej.
Kosovský premiér Albin Kurti a srbský prezident Aleksandar Vučič sa pred začatím samitu EÚ stretli s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom, lídrami Francúzska, Nemecka a Talianska a osobitným predstaviteľom EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom Miroslavom Lajčákom. Bilaterálne stretnutie však lídri Srbska a Kosova neabsolvovali.
Cieľom rokovaní bolo začať plniť dohodu, ktorú Vučič s Kurtim dosiahli vo februári. Obaja však odvtedy v spojitosti s ňou vyjadrili znepokojenie. Rešpektovanie záväzkov je pritom podľa Borrella jediný spôsob, ako môžu krajiny napredovať v ich snahe vstúpiť do EÚ.
Kurti vo vyhlásení po rokovaniach uviedol, že Vučič počas stretnutí odmietol podpísať februárovú dohodu, ako aj akčný plán jej realizácie. „Prijatie si vyžaduje podpis; len podpis znamená prijatie a zaručuje realizáciu,“ uviedol kosovský premiér.
Vučič jeho tvrdenie odmietol a povedal, že „nešlo o podpísanie alebo nepodpísanie“ a niekto sa podľa neho „snaží zvaliť vinu na druhú stranu“. Zdôraznil, že Srbsko „nemôže akceptovať nezávislosť Kosova či jeho členstvo v Organizácii Spojených národov“.
Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa vystupňovalo koncom septembra, keď na sever Kosova preniklo asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia troch z nich zastrelila.
Európska únia a Spojené štáty americké naliehajú na Kosovo, aby povolilo vytvorenie združenia samospráv s väčšinovým zastúpením srbského obyvateľstva. Tie by mali koordinovať rôzne činnosti vo viacerých oblastiach.
Ide o vzdelávanie, zdravotníctvo, územné plánovanie a hospodársky rozvoj na severe Kosova, kde žijú prevažne etnickí Srbi. Kurti sa však obáva, že takéto združenie by bolo krokom k vytvoreniu malého srbského štátu s rozsiahlou autonómiou.
