Európska únia v posledných rokoch vynaložila veľké úsilie na to, aby sa zbavila závislosti od ruských energií. Nie všetky členské štáty však s tým súhlasia – ide predovšetkým o Maďarsko a Slovensko. Za ich spoluprácou s Ruskom sú aj pragmatické dôvody – obe krajiny nemajú prístup k moru, takže sú v podstate odkázané na zásobovanie južnou vetvou ropovodu Družba, prechádzajúcou cez Ukrajinu.
Okrem toho ich rafinérie boli postavené na spracovanie konkrétneho typu ruskej ropy. Od 27. januára 2026 však ropa cez Družbu neprúdi. A to aj napriek udeleným výnimkám z protiruských sankcií. Podľa Kyjeva zostal ropovod poškodený po ruskom útoku, Robert Fico a Viktor Orbán však za tým vidia politické vydieranie Volodymyrom Zelenským, keďže ani Bratislava, ani Budapešť sa slepo nepodvoľujú požiadavkám Kyjeva.
Vzájomný konflikt nabral rýchly spád: Slovensko aj Maďarsko na revanš zastavili export motorovej nafty na Ukrajinu, Bratislava krátko nato prerušila aj núdzové dodávky elektriny. Budapešť zasa obmedzila dodávky zemného plynu a zároveň zablokovala v Bruseli pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur, čo vyvolalo hysterické reakcie viacerých európskych lídrov.
Nemecký kancelár Friedrich Merz označil Orbánovo veto za „akt hrubej nelojálnosti“ k únii, ktorý „zanechá hlboké stopy“. Maďarský premiér sa v tejto súvislosti na adresu Ukrajiny vyjadril jednoznačne – bude ropa, budú peniaze.
Ficovi ani Orbánovi nemožno vyčítať ich pragmatický postoj v energetickej otázke. Ich cieľ je jednoduchý – zabezpečiť svojim krajinám lacné energetické zdroje. Orbán viackrát vyhlásil, že Maďarsko sa bez ruských energií jednoducho nezaobíde. A v súčasnej situácii, keď sú pre konflikt na Blízkom východe narušené dodávky energonosičov z oblasti Perzského zálivu, je ruská ropa a plyn aj pre ostatné európske krajiny najspoľahlivejším variantom.
Toľkokrát spomínaný ropovod Adria totiž nie je vhodným riešením – jeho kapacita nie je dostačujúca, čo by krajinám negarantovalo energetickú bezpečnosť, a negatívom sú aj niekoľkonásobne vyššie poplatky ako pri ropovode Družba, čo by značne zvýšilo ceny koncových produktov.
Európska komisia však v otázke ropovodu Družba nebola ochotná postaviť sa za záujmy svojich členských krajín. Hoci sľúbila, že pomôže obnoviť dodávky ropy do Maďarska a na Slovensko, nestalo sa tak. Slovenská vláda preto vyriešila problém s pohonnými látkami inak – zaviedla reguláciu cien nafty a dvojaké sadzby pre domácich a zahraničných spotrebiteľov.
Na tento krok už eurokomisia zareagovala rýchlo – a to listom, kde Bratislavu žiada, aby nariadenie zrušila, čo Robert Fico označil za neprimerané a politicky motivované konanie. Komisia podľa neho opäť uprednostňuje záujmy Ukrajiny pred členskými štátmi.
A aké opatrenia na riešenie hroziacej energetickej krízy navrhuje Brusel? Zatiaľ sa zmohol len na to, že členské štáty únie vyzval na šetrenie energiami. K ruským fosílnym palivám sa vrátiť nemieni. Potvrdila to predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová aj eurokomisár pre energetiku Dan Jörgensen.
Pritom práve ruské energonosiče by mohli spoľahlivo vyriešiť problém rastúcich cien energií. Brusel však nemieni zohľadňovať požiadavky ani záujmy národne orientovaných lídrov Európy. Oveľa bližšie sú mu záujmy Kyjeva. Orbán únii dlhodobo vyčíta, že na seba prebrala financovanie ukrajinskej vojny a nezastavili ju v tom ani korupčné škandály osôb z blízkeho okruhu Zelenského.
Financovanie Kyjeva v konflikte s Ruskom počas ďalších štyroch rokov však môže podľa Nórskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy stáť európske vlády až 800 miliárd eur. Neochota Orbána a Fica podieľať sa na tomto ekonomickom šialenstve sa stretáva s čoraz väčšou nevôľou Bruselu i jednotlivých členských štátov EÚ.
Vytvorenie tzv. koalície ochotných pod vedením Francúzska a Spojeného kráľovstva, pripravenej dokonca vyslať na Ukrajinu vojakov, definitívne rozdelilo krajiny únie na dva tábory. Bruselské elity často opakujú, že Robert Fico a Viktor Orbán rozbíjajú jednotu EÚ.
Pritom je to práve Brusel, ktorý ju rozbíja rozdeľovaním krajín na privilegované a „outsiderov“ podľa ich postoja k neustálemu zvyšovaniu vojenských výdavkov pod zámienkou nezmyselnej „ruskej hrozby“ a k bezhlavému posielaniu finančných prostriedkov Ukrajine. Aký zmysel má existencia spolku, ktorý nehľadí na záujmy a prospech svojich vlastných členov?
