O výstavbe Transkaspického plynovodu sa diskutuje už dlhší čas. Mal by viesť z turkménskeho ložiska plynu Turkmenbaši cez Kaspické more do Azerbajdžanu, odtiaľ do Turecka a končiť by mal v Európe. Plány na jeho výstavbu intenzívne podporuje aj Západ, keďže má veľký záujem o turkménsky plyn, ktorým chce nahradiť dodávky z Ruska.
Hoci Brusel predstavuje Transkaspický plynovod ako riešenie energetických problémov, projekt nie je ani zďaleka taký ideálny. Naopak, prináša množstvo komplikácií, ktoré sa roky nedarí prekonať.
Chýbajúce financie Plynovod ani napriek dlhoročnému úsiliu stále nie je dokončený. Azda najväčším problémom sú chýbajúce financie. Podľa analýz je na vybudovanie plynovodu potrebných viac ako 20 miliárd dolárov, čo presahuje finančné možnosti Turkménska i Azerbajdžanu.
Baku je okrem toho ochotné zabezpečiť len tranzit plynu. Podľa azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva by mali stavbu financovať európske spoločnosti, prípadne fondy EÚ, ak majú o jej dokončenie taký veľký záujem. Ak by však plynovod skutočne financovala Európa, nebude dokončený skôr ako v roku 2030.
Okrem toho cez južný plynový koridor, ktorý ako súčasť „novej hodvábnej cesty“ predstavuje energetické spojenie Európy s kaspickým regiónom, nie je možné zvýšiť prepravnú kapacitu a alternatívne trasy sú obmedzené.
Transkaspický plynovod by mal byť podľa plánov schopný dodávať 75 miliárd kubických metrov zemného plynu ročne, v Európe však z tohto objemu skončí sotva polovica – len 30 miliárd.
Aj ťažba plynu v Azerbajdžane stúpa veľmi pomaly: v roku 2022 tam vyťažili 35 miliárd kubických metrov, roku 2023 len o niečo viac, 36,7 miliardy. Navyše, v Azerbajdžane rastie vnútorná spotreba plynu, v roku 2023 predstavovala 15,6 miliardy kubických metrov.
A prepravu cudzieho plynu cez svoje územie a svoju sústavu potrubí Baku sotva umožní, keďže má celkom logicky obavy z konkurencie.
Foto: archív
Azerbajdžanský plyn tak nemôže byť jednoduchou alternatívou ruského plynu. Jeho cena by bola neúmerne vyššia ako v prípade ruského plynu, čo by znížilo konkurencieschopnosť EÚ a ohrozilo jej ekonomické záujmy.
Keďže časť Transkaspického plynovodu povedie pod morskou hladinou, zhorší to ekologickú situáciu v mori a životné podmienky pre mnohé druhy morských živočíchov, ktorým hrozí vyhynutie.
Znečistenie z ťažby ropy a plynu spolu s klesajúcou hladinou vody v dôsledku klimatických zmien predstavujú hrozbu nielen pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, ale aj pre budúcnosť samotného Kaspického mora.
Ekonomiky krajín, ktoré s ním hraničia, sú pritom od neho závislé – úzko je s ním spojený rybolov, ropný priemysel či poľnohospodárstvo. Európska únia, ktorá kladie taký dôraz na Green Deal, by toto hľadisko nemala ignorovať.
Protiruská hystéria Samotné Turkménsko nemá záujem o Transkaspický plynovod, keďže sa zameriava predovšetkým na dobudovanie TAPI smerom na Indiu. Projekt tohto strategického plynovodu, ktorého názov tvoria začiatočné písmená Turkménska, Afganistanu, Pakistanu a Indie, vznikol už dávnejšie, jeho realizácia sa však na čas pozastavila.
Momentálne oň prejavuje záujem dokonca aj hnutie Taliban, ktoré už odsúhlasilo výstavbu plynovodu na území Afganistanu. Niektoré obmedzenia, ktoré odďaľovali realizáciu TAPI – ekonomické investície a obavy o bezpečnosť, sa zdajú byť vyriešené.
Ašchabad bude financovať výstavbu 150-kilometrového úseku plynovodu spájajúceho pohraničné mesto Serhetabat s Heratom v Afganistane, pričom Taliban sa už zaviazal ochraňovať infraštruktúru pred potenciálnymi útokmi Islamského štátu v provincii Chorasan.
Ašchabad dáva prednosť dobudovaniu plynovodu TAPI pred Transkaspickým plynovodom. (Foto: archív)
Plynovod bude dlhý 1 735 kilometrov. Ašchabad ním plánuje dopravovať plyn do Indie a Pakistanu cez územie Afganistanu. Turkménsko má po Rusku, Iráne a Katare štvrté najväčšie zásoby plynu na svete, pričom väčšina jeho energetických zdrojov zostáva nevyužitá.
Jeho zásoby sa odhadujú na 24 biliónov kubických metrov, pričom v posledných rokoch boli objavené ďalšie plynové polia. Ročná produkcia plynu v Turkménsku je približne na úrovni 63 miliárd kubických metrov, z čoho asi 30 miliárd sa vyváža do Číny, časť do Ruska a Iránu a časť sa spotrebuje na domácom trhu.
Najväčším ložiskom plynu v krajine je Galkynyšovo pole. Skrýva sa v ňom podľa odhadov 13,1 až 31,2 bilióna kubických metrov plynu a je to druhé najväčšie nálezisko plynu na svete.
Cez TAPI by Turkménsko exportovalo plyn vyťažený práve tu s očakávanými celkovými nákladmi 10 miliárd USD.
Pakistan a India plánujú kupovať po 42 percent dodávok plynu, zatiaľ čo Afganistan 16 percent. Taliban by mohol ročne zarobiť 500 miliónov až miliardu dolárov na tranzitných poplatkoch. Pozitívom budú aj nové pracovné miesta a posilnenie imidžu Talibanu ako spoľahlivého partnera.
Ašchabad momentálne hľadá ďalšie možnosti diverzifikácie exportu svojho plynu, v čom by mu výrazne pomohlo práve dobudovanie TAPI. Preto hoci Brusel naň tlačí, aby sa zameral na Transkaspický plynovod, samotná krajina oň nemá až taký záujem.
Turkménsko okrem toho nedisponuje takými zdrojmi, aby mohlo financovať oba projekty. Urputná snaha Európskej únie na čele s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou presadiť výstavbu Transkaspického plynovodu je ekonomicky iracionálna a je motivovaná iba politicky – protiruskou hystériou, snahou čo najviac ekonomicky poškodiť Rusko.
