Jedným z paradoxov aktuálnej politiky je príbeh Mosta-Híd, ktorý už počas prvého roka pôsobenia v tejto vláde zrušil viaceré tabu a presadil ciele, o ktoré sa maďarská menšina dlhé roky neúspešne snažila. Preferencie mu však napriek tomu nerastú. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Hrabko očakáva oslabenie SNS
„To, čo sa Bélovi Bugárovi podarilo presadiť v rámci tejto koalície, sa mu nikdy doteraz nepodarilo v nijakej inej koalícii,“ poznamenal Hrabko. Napríklad dvojkolová voľba predsedov VÚC bola pôvodne schválená najmä preto, aby nijaký politik reprezentujúci maďarskú menšinu nemal reálnu šancu stať sa predsedom samosprávneho kraja. Most v tejto vláde presadil, že sa zrušila. „A to sa týka aj školstva, aj dvojjazyčných názvov. Veď pred piatimi rokmi ešte zúrila takpovediac tabuľová vojna, čo sa týka názvov obcí na železniciach. Dnes to už všetko je,“ pripomenul Hrabko.
Napriek tomu sa pozícia Mosta-Híd u voličov nezlepšuje. Volebné výsledky Mosta-Híd boli na úrovni 6,5 percenta. Podľa júlového prieskumu agentúry AKO ho podporuje 7,6 percenta voličov, podľa júlového Focusu 6,2 percenta.
Podľa Hrabka Most-Híd nerastie, stagnuje na hranici zvoliteľnosti, keďže na postup do Národnej rady potrebuje získať viac ako päť percent.
To stranu vystavuje riziku, že v nasledujúcich parlamentných voľbách neuspeje. „Uvidíme či sa tak stane, do volieb je koniec – koncov ešte ďaleko,“ dodal. Stagnácia je však typická aj pre ďalšie strany. Smer-SD získal vo voľbách 28,28 percenta a v júlových prieskumoch 25,8 (AKO) a 26,4 (Focus) percent. Slovenská národná strana získala vo voľbách 8,64 percenta, podľa AKO mala v júli podporu 10,4 a podľa Focusu 10,3 percenta.
Najvyššiu podporu však dosiahla v novembri 2016, keď mala podľa AKO za sebou až 14,4 percenta respondentov. Začiatkom roka klesla v niektorých prieskumoch až pod desať percent a aktuálne znovu mierne narástla. „SNS sa nedarí získavať nových voličov,“ povedal Hrabko, ktorý v budúcnosti očakáva oslabenie podpory tejto strany.
Koalícia aj opozícia stagnujú
Nových voličov však nedokážu v relevantnej miere získavať ani opozičné strany. SaS získala vo voľbách 12,1 percenta, dnes má o niečo viac, podľa AKO 16 percent a podľa Focusu 14,2. Na druhej strane OĽaNO svoj jedenásťpercentný volebný výsledok dlhodobo v prieskumoch nedosahuje.
Spočiatku dynamický nárast ĽSNS sa stabilizoval na približne desiatich percentách, podľa Hrabka však môžu mať ešte skrytých voličov, ktorí sa ku kotlebovcom v prieskumoch nepriznávajú.
„Pre mňa je prekvapujúce , že Sme rodina Boris Kollár si podporu udržiava, skôr stúpa ako klesá,“ poznamenal Hrabko. Sme rodina mala vo voľbách 6,62 percenta, podľa aktuálnych prieskumov dosiahla 8,6 (AKO) a 8,2 (Focus) percenta respondentov.
Celkovým trendom je podľa Hrabka stagnácia oboch táborov, koaličného aj opozičného. Možno najzaujímavejšou zmenou je, že sa KDH dlhodobo udržuje na zvoliteľnej hranici (aktuálne 6,8 a 6,3 percenta podľa AKO a Focusu).
