Áno, plná rehabilitácia Vladimíra Mečiara. Ináč sa nedá nazvať rozhodnutie bývalej vládnej koalície zabetónovať súčasný volebný systém v podobe ústavnej zmeny. Na Vladimíra Mečiara celý čas od nástupu k moci roku 1992 pravicová mediokracia vrhala blesky i hromy, len aby ho čo najviac zdiskreditovala v očiach domácej i medzinárodnej verejnosti.
To, čo sa mu však najviac vyčíta – údajná divoká privatizácia sa však len veľmi málo líšila od toho, ako sa diala privatizácia v okolitých krajinách. No a to, čo sa dialo na východ od našich hraníc, ani nekomentujem.
Veď aj v takom „transparentnom“ Nemecku tamojší privatizačný úrad zamkli pod sedem zámkov a zneprístupnili ho na celých 70 rokov. Prečo asi? Určite nie pre transparentnosť tamojšej privatizácie.
Ak však Vladimír Mečiar (a povedal som mu to aj osobne) niečím ublížil Slovensku, bolo to vytvorenie jednomandátového volebného obvodu, ktorý je zodpovedný za celý politický marazmus, v ktorom sa teraz kúpeme.
Tento systém totiž presne zapadá do sociálneho stereotypu bežného Slováka, ktorý tak pregnantne vystihuje pointa mnohých slovenských rozprávok, zaznamenaných Pavlom Dobšinským: Do krajiny s problémami prišiel hlúpy Jano a ten vyriešil všetky problémy!
A tak sa nám tu v pravidelných štvorročných cykloch striedajú noví a noví hlúpi Janovia, ktorí pred voľbami nasľubujú hory a doly, ale po voľbách väčšina Slovákov zistí, že tento Jano nebol ten správny.
Namiesto toho, aby si Slováci začali riešiť svoje problémy sami, hľadajú ďalšieho hlúpeho Jana (jeden, ktorý rozpredal slovenské striebro do zahraničia sa im už ponúka na recykláciu), ktorý to už určite vyrieši.
Samozrejme, že nič nevyrieši. Bez toho, aby sa zmenil aktuálny volebný systém, ktorý znemožní existenciu strán jedného muža (sľubotechny hlúpy Jano), Slovensko nepokročí ani o krok, len sa bude zvíjať v kŕči sľubov a ich nesplnenia. Už by tomu mal byť koniec, ale zdá sa, že sa toho tak rýchlo nedočkáme.
Nikto nevidí do duše veľkého mága z Trnavy, a tak sa ani nedá povedať, či ústavné zabetónovanie existujúceho volebného systému je pomsta Igiho slovenskému národu za vlastný neúspech alebo len rozmar horúceho leta.
V každom prípade je však plnou rehabilitáciou politického odkazu Vladimíra Mečiara zo strany, z ktorej by to nikto nečakal. Nám ostatným hádam už iba vyjadrenie zo slovenskej klasiky: Dovidenia v pekle, priatelia.
