Slovensko má jeden z najvyšších počtov mladých ľudí vo veku 16 až 29 rokov v Európskej únii, ktorí zostávajú žiť s rodičmi. Obsadili sme tak tretie miesto za Chorvátskom a Maltou. Tzv. mama hotel využíva viac chlapcov (89,2 percenta) ako dievčat (78,9 percenta).
Najnižšie percento mladých žijúcich s rodičmi má Fínsko (40,8 percenta chlapcov a 30,1 percenta dievčat) a Dánsko (39,5 percenta chlapcov a 37,9 percenta dievčat). V rámci 28 krajín EÚ, ktoré monitoroval Európsky štatistický úrad Eurostat, bol podiel mladých žien žijúcich s rodičmi nižší ako podiel mladých mužov.
Najväčšie rodové rozdiely boli za rok 2017 v Bulharsku (rozdiel 19,3 percenta) a Rumunsku (rozdiel 17,2 percenta). Najmenšie nerovnosti medzi pohlaviami boli v Španielsku (5,7 percenta), Švédsku (4,7 percenta) a Malte (4,6 percenta).
Za posledných sedem rokov sa na Slovensku počet mladých v „mama hoteloch“ mierne znížil. Vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov je však stále vysoký podiel mladých, ktorí zostávajú doma, a to až v 93 percentách prípadov.
Vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov bývajú pritom stále dve tretiny mladých s rodičmi. V porovnaní s okolitými krajinami sú mladí ľudia na Slovensku v tejto štatistike výraznejšie nad priemerom EÚ. Stredoškoláci vo väčšine žijú s rodičmi, ktorí im vykrývajú mesačné náklady na život.
„Vysokoškoláci sa už viac osamostatňujú, aj keď nie tak ako mladí v zahraničí, a niektorí žijú na privátoch či internátoch. S tým stúpajú aj výdavky spojené so stravou, ubytovaním, školou, zábavou a obliekaním. Ak si šetria peniaze, tak na rezervu, prípadne na zahraničné štúdium ako napríklad Erasmus alebo letný work&travel. Menšie našetrené sumy míňajú väčšinou na cestovanie, oblečenie a zábavu,“ približuje analytička Lenka Buchláková.
Slovensko má pritom jeden z najnižších podielov mladých vo veku 16 až 29 rokov, ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením. Zo susedných krajín sa pred nami ocitla len Česká republika, ktorá má v tejto skupine 12,1 percenta mladých, čo je o takmer päť percent menej ako na Slovensku.
„V tejto štatistike na rozdiel od podielu mladých žien a mužov žijúcich s rodičmi neslávne vyhrávajú dievčatá nad chlapcami, ktoré sú častejšie ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením. Dotvára to nelichotivé prvenstvo Slovenska v rámci rovnosti mužov a žien, ktoré sú na tom horšie napríklad v získavaní práce či sú menej platovo ohodnotené ako muži. Celkovo je mladých vo veku 16 až 19 rokov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením v rámci krajín EÚ v roku 2017 približne tretina, čo predstavuje takmer 22 miliónov mladých ľudí,“ tvrdí Buchláková.
