Nadácia Pro Patria pri príležitosti 33. výročia vzniku Slovenskej republiky a 177. výročia založenia prvej Slovenskej národnej rady ocenila dvanásť osobností slovenského národného života. Slávnostné podujatie sa usktočnilo v Justiho sieni bratislavského Primaciálneho paláca.
Nadácia, ktorej zakladateľmi sú historik a expolitik Anton Hrnko a sociológ Igor Laciak, od roku 2021 každoročne udeľuje Cenu Nadácie Pro Patria významným národne orientovaným osobnostiam politického, kultúrneho a spoločenského života, ktoré významne prispeli ku kultúrnemu a spoločenskému dedičstvu nášho národa.
Tento rok prestížne ocenenie získali hokejista Jozef Golonka, herečka a recitátorka Ida Rapaičová, hádzanársky tréner Tomáš Kuťka, novinár a šéfredaktor portálu napalete.sk Pavel Kapusta, poslanec NR SR, starosta obce Stará Bystrica a spisovateľ Ján Podmanický, publicista a pedagóg Juraj Matejovský, saleziánsky kňaz a misionár Vojtech Zeman, publicisti Ľubomír Bosák a Patrik Kýška a in memoriam básnik Milan Rúfus, herečka a recitátorka Eva Kristinová a historik a spisovateľ Viliam Jablonický. V programe sa prítomným prostredníctvom veršov prihovorila herečka Ingrid Hanzelová, na fujare zahral a zaspieval Štefan Suchý.
Profily ocenených
Dvanásť ocenených osobností pôsobí či pôsobilo V oblasti športu, kultúry, politiky, samosprávy, žurnalistiky, cirkvi a histórie. Tri ocenenia Nadácie Pro Patria boli udelené in memoriam.
Hokejista Jozef Golonka, jeden z najslávnejších slovenských športovcov 20. storočia odohral v najvyššej česko-slovenskej súťaži 330 zápasov a s 298 gólmi to dotiahol až do Klubu ligových kanonierov.
Známy hokejista štartoval na ôsmich majstrovstvách sveta a troch ZOH. Z MS si odniesol štyri strieborné a tri bronzové medaily. Na ZOH 1968 v Grenobli priviedol ako kapitán česko-slovenskú reprezentáciu k strieborným medailám, štyri roky predtým získal na olympiáde v Innsbrucku bronz. Dres československej reprezentácie si obliekol v 134 dueloch, v ktorých súperových brankárov prekonal 82-krát.
Od roku 1999 člen Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie, od roku 2002 aj Siene slávy slovenského hokeja. V roku 2004 sa stal členom Siene slávy nemeckého hokeja a v roku 2010 aj členom Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 Golonkovi udelil prezident SR Pribinov kríž II. triedy.
Herečka a recitátorka Ida Rapaičová bola dlhoročnou členkou činohry bratislavského divadla Nová scéna. Účinkovala v mnohých známych filmových a televíznych seriáloch. Bola populárnou aj vďaka nedeľným televíznym päťminútovkám Chvíľka poézie.
V rokoch 1994 – 1998 bola poslankyňou NR SR za HZDS. Po odchode z parlamentu sa vrátila k hereckému povolaniu. V roku 2013 získala od prezidenta SR ocenenie Pribinov kríž II. triedy, za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.
V roku 2025 bola ocenená Mimoriadnou cenou za celoživotné dielo a mimoriadny prínos kultúre na Slovensku a zároveň získala titul Slovenka roka 2025 v kategórii umenie a kultúra.
Dlhoročný hádzanársky tréner Tomáš Kuťka viedol české, slovenské aj československé reprezentačné výbery dokopy sedemnásť rokov. Ako prvý Slovák trénoval v nemeckej hádzanárskej bundeslige tri ženské družstvá.
Je jediným trénerom, ktorý má tituly majstra, vicemajstra a víťaza národného Pohára z Česko-Slovenska, Českej republiky a rovnako aj zo samostatného Slovenska. Týmto rekordom sa navždy zapísal do histórie hádzanej. Spolu s manželkou a známou hádzanárkou Janou Kuťkovou tiež trénoval dievčatá v ŠKP Bratislava.
Moderátor a šéfredaktor spravodajského portálu napalete.sk Pavel Kapusta patrí medzi najskúsenejších slovenských novinárov. Pôsobil v Slovenskom rozhlase, Slovenskej televízii, súkromných rozhlasových staniciach, denníkoch, týždenníkoch i mesačníkoch, bol vydavateľom periodík a kníh, dnes moderuje formát Diskusia na palete a nakrúca videokomentáre. Za svoju žurnalistickú činnosť získal ceny doma aj v zahraničí.
Ján Podmanický je 23 rokov starostom kysuckej obce Stará Bystrica a od roku 2006 nepretržite aj poslancom NR SR za Smer-SSD – okrem krátkeho obdobia, keď bol nezávislým zákonodarcom. Od roku je 2005 je tiež poslancom Žilinského samosprávneho kraja.
Stará Bystrica sa pod jeho vedením stala jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich obcí na Slovensku, je známa aj turistickou atrakciou -Slovenským orlojom, ktorý vznikol z jeho iniciatívy. Založil tiež tradíciu celoslovenských Osláv zvrchovanosti SR – tie sa na pôde obce konajú každý rok a sú najväčším podujatím svojho druhu u nás.
Spisovateľskú činnosť Podmanický označuje za svoju veľkú záľubu. Podľa literárnej kritiky je jediným predstaviteľom magického realizmu na Slovensku – literárneho štýlu, ktorý má svoj domov v Latinskej Amerike. Tvorba tamojších autorov je mu blízka a pripomína mu jeho rodné Kysuce: živelnou prírodou, metafyzickosťou a bohatstvom duchovna tam žijúcich ľudí.
Novinár a pedagóg Juraj Matejovský vyštudoval filozofiu a nemčinu. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ako hovorca Národnej banky Slovenska. Neskôr sa stal riaditeľom tlačového odboru a hovorcom Ministerstva zahraničných vecí SR. Niekoľko rokov vyučoval filozofiu a nemčinu vo Švajčiarsku. V súčasnosti pôsobí v Zürichu ako učiteľ nemčiny pre mladých žiadateľov o azyl.
Kňaz a misionár Vojtech Zeman vstúpil k saleziánom v roku 1948. Jeho ďalší život bol plný dramatických zvratov vrátane väzenia za svoje náboženské presvedčenie a emigrácie na Západ. V argentínskej Cordobe bol v roku 1958 vysvätený za kňaza. Nasledujúce desaťročia pôsobil ako misionár v Latinskej Amerike, Francúzsku, Švédsku a Nemecku. V roku 2000 sa vrátil do vlasti, kde pokračoval vo svojej kňazskej a pedagogickej činnosti.
Publicisti Ľubomír Bosák a Patrik Kýška už desaťročia zhromažďujú všetky dostupné informácie o dobrodruhovi, moreplavcovi a nekorunovanom kráľovi Madagaskaru Móricovi Beňovskom, ich rodákovi z Vrbového. Medzi ich literárne diela patrí kniha Móric Beňovský – legenda a skutočnosť a 500-stranový lexikón Benovskiana, v ktorom zhromaždili zhruba 4000 hesiel s informáciami o osobách, miestach, krajinách, udalostiach, literárnych či dramatických dielach, spojených s Beňovského osobou. Zaslúžili sa aj o prvé kompletné vydanie jeho Pamätí a ciest v slovenčine.
Milan Rúfus patrí k najvýraznejším básnickým zjavom v histórii slovenskej literatúry. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, prednášal aj na univerzite Instituto Universitario v Neapole. Jeho poetickú tvorbu ovplyvnil symbolizmus. Inšpiroval sa tiež slovenskou ľudovou slovesnosťou a dielami viacerých domácich maliarov.
Predstavil sa ako básnik s autonómnym pohľadom na životné a morálne hodnoty ľudského konania, na lásku, pravdu, krásu, utrpenie a tragiku človeka i sveta druhej polovice 20. storočia. Okrem tvorby pre dospelých sa venoval i prerozprávaniu rozprávok a písaniu básní o deťoch, detstve a pre deti. Bol tiež prekladateľom a jeho diela vyšli knižne v mnohých jazykoch. Bol niekoľkokrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru.
Herečka Eva Kristinová ako členka Činohry Slovenského národného divadla stvárnila širokú škálu ženských postáv v mnohých legendárnych divadelných predstaveniach, rozhlasových hrách a filmových a televíznych dielach.
Preslávila sa aj ako špičková recitátorka a šansonierka. Ako mladé dievča sa aktívne zapojila do Slovenského národného povstania, po skončení hereckej kariéry bola aktívnou matičiarkou. Je nositeľkou titulu zaslúžilá umelkyňa a bola ocenená viacerými štátnymi vyznamenaniami.
Historik umenia a kultúry a spisovateľ Viliam Jablonický sa zasadzoval o šírenie dobrého mena našej národnej kultúry a literatúry, ako aj o objektívne sprístupňovanie našej histórie a osobností slovenského národa. Ako redaktor literárnych a kultúrnych rubrík pôsobil v niekoľkých periodikách, od roku 1992 viedol vlastné vydavateľstvo.
Písal glosy, kritiky, recenzie, reportáže, štúdie, úvahy, ktorými prispieval do slovenskej aj inonárodnej tlače a médií, pritom sa zameriaval najmä na oblasť kultúry, osobitne filmového umenia.
Bol autorom a spoluautorom viac ako 50 kníh knižných titulov zameraných na históriu filmu, umenia a médií, kultúrno-historické témy. Bol členom mnohých filmových a televíznych porôt v zahraničí na medzinárodných filmových festivaloch.
Hrnko: Práca pre Slovensko sa často nevypláca
Nadácia Pro Patria vznikla ako platforma, ktorej úlohou je zveľaďovanie vlasteneckého povedomia Slovákov, identifikovať mravných, schopných a obetavých ľudí a predstavovať ich ako spoločenskovedné či kultúrne vzory a autority.
Ambíciou nadácie je dostať hodnotných a obetavých vlastencov do povedomia verejného života.
Cieľom je takisto povzbudiť váhajúcich, morálne i materiálne oceniť mnohých, ktorých spoločnosť nedoceňuje a mainstream prehliada. “V posledných rokoch sa k moci dostávajú tí, ktorým pojmy Slovensko, slovenský národ, slovenský národný záujem absolútne nič nehovoria.
Práca pre Slovensko sa dnes často nevypláca. Ale ak si doň primerane kopnete, ako keby ste si požiadali o štátne vyznamenanie. Toto chceme zmeniť a preto sme pred štyrmi rokmi založili Nadáciu Pro Patria,“ hovorí Hrnko.
“Treba nám vytvoriť nové vzory, ktoré pritiahnu k vlastenectvu mladú generáciu. Ale najmä chceme, aby práca pre národ nediskvalifikovala našich ľudí na Slovensku, ale sa oplácala,” pokračoval Hrnko.
Podľa neho chcú všestranne podporovať slovenský národný život, slovenské osobnosti, ktoré sa skutočne zaslúžili o slovenský národ a jeho štátnosť. Nielen formou udeľovania ocenení, ale aj finančnou podporou publikačnej činnosti či vydávaním historického časopisu. Medzi najznámejšie aktivity nadácie patrí vznik súsošia sv. Cyrila, Metoda a Gorazda a jeho inštalácia v areáli Bratislavského hradu.
