Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí vyzdvihol prezidentské voľby, v ktorých v krajine zvíťazil konzervatívny kandidát Ebráhím Raísí, ako víťazstvo Iránu nad „nepriateľskou propagandou“. „Veľkým víťazom včerajších volieb je iránsky ľud, pretože znova povstal navzdory propagande zapredaných médií nepriateľa,“ vyhlásil Chameneí.
Šesťdesiatročný Raísí je považovaný za blízkeho 81-ročnému Chameneímu, ktorý je v Iráne hlavou štátu a najvyššie postaveným politickým i náboženským činiteľom. Raísí bol favoritom po tom, ako príslušný úrad zakázal kandidovať radu popredných uchádzačov. Jeho súperi priznali porážku ešte pred zverejnením oficiálnych čiastkových výsledkov, podľa ktorých získal 62 percent hlasov.
Raísí prevezme úrad v auguste od Hasana Rúháního, relatívne umierneného politika, ktorý po dvoch funkčných obdobiach nemohol znova kandidovať. Práve v súboji s ním pred štyrmi rokmi neuspel, pričom iránske médiá už vtedy Raísího spomínali ako možného nástupcu Chameneího.
Ako sa zmení politika Iránu, v ktorej má prezident ako hlava vlády veľký vplyv v oblastiach od priemyslu po zahraničné vzťahy, bude podľa pozorovateľov známe po vytvorení Raísího kabinetu. Očakáva sa však, že Teherán sa bude naďalej snažiť o zrušenie sankcií USA na pokračujúcich rozhovoroch vo Viedni, zameraných za záchranu tzv. jadrovej dohody.
Dohoda so svetovými veľmocami z roku 2015 bola najznámejším úspechom Rúháního vlády. Teherán v nej súhlasil s obmedzením nukleárneho programu výmenou za zrušenie sankcií.
Nádeje Iránčanov na vymanenie sa z ekonomickej krízy sa však rozplynuli, keď v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump od jadrovej dohody odstúpil a obnovil sankcie proti Iránu, ktorý okrem snahy získať jadrové zbrane obvinil z destabilizovania Blízkeho východu.
Raísí posledné tri desaťročia pôsobil v justičnom systéme Iránu, najskôr ako prokurátor, neskôr sudca a od roku 2019 ako šéf justície. Pred voľbami sľuboval boj proti korupcii, pomoc chudobným a vybudovanie miliónov bytov pre rodiny s nízkymi príjmami.
Novozvolený iránsky prezident zastáva hlboko konzervatívne názory na mnohé spoločenské otázky vrátane úlohy žien vo verejnom živote. Opozícia a skupiny pre ľudské práva ho obviňujú, že chce obmedziť spoločenské slobody, využívanie internetu i práva žien.
Kritici mu tiež pripisujú spoluzodpovednosť za väznenie i popravy viacerých iránskych disidentov v roku 1988, keď bol zástupcom generálneho prokurátora. Vláda USA naňho uvalila sankcie za vtedajšiu „čistku“, Raísí však obvinenia z účasti na nej opakovane poprel, a to viackrát aj počas tohtoročnej predvolebnej kampane.
