Legenda slovenskej kinematografie a divadla sa dožíva 85 rokov. Nezabudnuteľné herecké umenie herca Štefana Kvietika si mnohí pamätajú z filmov ako Boxer a smrť (1962), Sám vojak v poli (1964), Medená veža (1970), Červené víno (1976), Tisícročná včela (1983).
Štefan Kvietik sa narodil 10. mája 1934 v Dolných Plachtinciach pri Veľkom Krtíši. Ako dieťaťu sa mu o herectve ani neprisnilo, jeho najväčšou túžbou bolo študovať medicínu. Napokon sa aj vďaka svojim rodičom, divadelným ochotníkom, rozhodol pre divadelné dosky.
Po štúdiu herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave začal svoju hereckú kariéru v Armádnom divadle v Martine. Od roku 1959 bol členom Slovenského národného divadla (SND) a od roku 1984 pôsobil aj ako pedagóg na VŠMU.
Umelec odohral veľké postavy v divadle, televízii a vo filmoch. V divadle to boli úlohy krásne a herecky vďačné ako napríklad Figaro v Novom Figarovi od českého autora Vítězslava Nezvala, Stanley Kowalski v známej hre Električka zvaná túžba (Tennessee Williams), alebo Nick v inscenácii Kto sa bojí Virginie Woolfovej, ktorej autorom je Edward Franklin Albee. Stvárnil postavu Dona Rodriga v Cidovi od Pierra Corneilla, či kniežaťa Andreja Bolkonského v dramatizácii románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier.
Prvú výraznú filmovú rolu získal Štefan Kvietik vo filme Petra Solana Boxer a smrť (1962). Silný príbeh vyvoláva otázky o sile ľudskosti a solidarity. Autor predlohy Jozef Hen pritom vychádzal z reálnych spomienok väzňa Tadeusza Borowského na zápasy v Osvienčime.
„S filmom Boxer a smrť som bol na filmovom festivale v Corku. Po premietaní ma oslovil istý filmový producent a ponúkol mi spoluprácu na jeho novom filmovom projekte. Nezaujímali ho moje upozornenia, že nie som herec na voľnej nohe, že mám fixný angažmán v divadle a podobne, chcel len vedieť za koľko.
Placho a skôr položartom som poznamenal, že rád by som vlastnil auto Hillman Minx. Trochu čudne sa zatváril a pokračoval: ‘To si kúpite za diéty, ale koľko chcete za film?’ Neskôr som sa dozvedel, že tento pán navštívil aj Filmexport v Prahe a aj to, s akou informáciou odišiel – že v takom filme ‘náš’ herec nemôže hrať. A bolo po paráde,“ zaspomínal si Kvietik.
Staršia generácia nezabudne na jeho baróna von Goldringa vo filme Sám vojak v poli (1964) v réžii Otta Haasa. Ešte v tom istom roku si zahral aj vo filme Prípade pre obhajcu, ktorý nakrútil Martin Hollý. V roku 1966 ho Otakar Vávra obsadil do svojej Romance pro křídlovku, hral tiež v historickej snímke Paľa Bielika Majster kat.
Kritika ocenila Štefana Kvietika za úlohu v televíznom filme Martina Ťapáka s názvom Matka (1968). Dej sa odohráva v jednej miestnosti, film je doslova nabitý energiou a rivalitou medzi dvoma bratmi, ktorých excelentne stvárnilo duo hercov Štefan Kvietik a Ivan Rajniak.
Svoj talent predviedol sympatický herec v postave Pirina z Medenej veže (1970) v réžii Martina Hollého ml. S Emíliou Vášáryovou si zahral vo filme Červené víno (1972) v réžii Andreja Lettricha. Film podľa románu Františka Hečka zachytáva sociálny zápas slovenskej vinohradníckej dediny na začiatku 20. storočia.
Bravúrne sa herec zhostil postavy Sama Pichandu z Jakubiskovej filmovej epopeje Tisícročná včela (1983). Fascinujúca rodinná sága na motívy románu Petra Jaroša bola označená kritikou za divácky najúspešnejšiu v histórii domácej tvorby, a to aj vďaka majstrovstvu účinkujúcich hercov Štefana Kvietika, Jozefa Kronera a Michala Dočolomanského.
Štefan Kvietik sa zhostil aj menšej ale výraznej úlohy aj v ďalšom Jakubiskovom filme Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom sa režisér svojsky vyrovnal s 50. rokmi, s kultom osobnosti ako aj s témou kamarátstva či nehynúcej lásky. Posledné dielo, v ktorom sa herec objavil, je seriál Horská služba (1998). Potom sa Štefan Kvietik utiahol do ústrania. Až v roku 2007 spolupracoval ako rozprávač na vojnovej dráme Rozhovor s nepriateľom.
V rozhlase vytvoril vďaka svojmu príjemnému basbarytónovému hlasu množstvo charakterových, hrdinských a romantických postáv v hrách domácich a zahraničných autorov. Po roku 1989 vstúpil Kvietik do politiky ako sympatizant Slovenskej národnej strany. V rokoch 1990 až 1994 bol za túto stranu poslancom Slovenskej národnej rady. Pôsobil ako podpredseda Výboru SNR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport.
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil v roku 2004 umelcovi štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja kultúry a umenia. Počas udeľovania cien OTO za rok 2009 do Siene slávy vstúpil aj herec Štefan Kvietik. Je tiež laureátom ocenenia Identifikačný kód Slovenska z roku 2013. Európsku cenu Trebbia 2014 za celoživotné dielo si prevzal 9. marca 2014 v Prahe.
Štefan Kvietik je v poradí štvrtým slovenským hercom, ktorý má na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava v Bratislave žulovú dlaždicu s vlastným menom. Svoje spomienky spísal so spisovateľom Jánom Čomajom v roku 2009. „Napísal som knižku Život bez opony.
Tam som vyjadril svoje základné a primárne ľudské herecké pocity, ktoré som ponúkol tým, ktorí budú mať chuť a odvahu vrátiť sa k mojim riadkom. A vo vedomí toho, že možno ma cez tie riadky ľudia spoznajú viac, ako ma mohli spoznať z mojich televíznych inscenácií,“ pripomenul Štefan Kvietik.
