Politický komentátor Eduard Chmelár v príspevku na sociálnej sieti vysvetlil, prečo slovenská verejnosť príliš nerozumie umelcom a ich požiadavkám v súvislosti so stratou príjmov pre koronakrízu.
Chmelár zdôraznil, že podľa jeho názoru národ bez kultúry nemôže prežiť: „Ak zbankrotuje veľká firma, pozviechame sa z toho, ako už veľakrát v dejinách, ale ak zanikne Slovenské národné divadlo, stratíme časť svojej identity”.
Zároveň si však myslí, že veľa ľudí na Slovensku nemá pochopenie pre umelcov. Príčiny sú podľa neho rôzne: „Niektorí majú o slobodných povolaniach skreslené predstavy – zamieňajú si kultúru so šoubiznisom a myslia si, že všetci umelci zarábajú ako Adela Vinczeová alebo Maroš Kramár, hoci väčšina z nich sa pretĺka životom skromnejšie ako ich kritici,“ píše Chmelár.
Ako pokračoval, druhá príčina je vážnejšia. “Ľuďom sa celkom prirodzene zhnusili umelci zneužívajúci svoju popularitu na propagáciu nejakej politickej činnosti a vzďaľujúci sa bežným ľuďom. To nie je nijaká novinka. V najtemnejších obdobiach fašistickej totality a komunistického teroru to boli slobodní tvoriví ľudia, ktorí buď najviac trpeli alebo najviac kolaborovali s režimom,“ myslí si známy komentátor.
Chmelár pripomenul známu myšlienku, že intelektuál bol nepriateľom každého neslobodného režimu práve tak, ako bol aj jeho ideológom: „A toto platí dodnes. Nikdy nebudem hovoriť, že Richard Stanke je zlý herec – toto môže tvrdiť len obmedzený človek alebo kultúrny ignorant, ktorý v živote nebol v SND (aj keď jeho dabovanie Roberta Redforda bol najväčší omyl v dejinách filmu). Ale je faktom, že naši umelci stratili časť svojej dôveryhodnosti aktivitami na tribúnach.“
„Je pritom príznačné, že týchto hercov ste nikdy nevideli na zhromaždeniach odborárov alebo na protivojnovej demonštrácii, ale vždy len na akciách liberálneho mainstreamu, zasa a znova potvrdzujúc moc aktuálneho režimu,” uviedol a dodal, že keď dnes už nebohý herec Marián Labuda počas Nežnej revolúcie z tribúny kričal, že komunisti zneužívali tváre hercov, treba k tomu pridať dôvetok, že inak to nie je ani dnes.
Vysvetlil, že preto považuje za prejav nesmierneho povýšenectva, keď sa napríklad spisovateľ Michal Hvorecký na stránkach Denníka N sťažuje alebo skôr citovo vydiera verejnosť, že štát nedal umelcom za pol roka ani cent, hoci oni „stáli v prvej línii protestov proti prehnitému smeráckemu vládnutiu“.
„Rozumiem zúfalstvu pracovníkov kultúry, ktorí nemajú z čoho živiť svoje rodiny, ale toto je ten najhorší a najtrápnejší spôsob, ako pýtať peniaze. Tak pre toto ste robili protivládne protesty? Také ľahké je vás skorumpovať?
Navyše práve vy, ktorí ste donedávna jačali, že štát je zlý vlastník, teraz k nemu natŕčate ruku? Namyslený spisovateľ, ktorý je (zdá sa mi) tým agresívnejší, čím menej ľudia čítajú jeho knihy, zrejme vo svojom očakávaní odmeny zabudol na to, že v prvej línii tých protestov stáli mladí ľudia, študenti, ale aj úplne bežní občania. Umelci tam nemali nijaké výsady,“ zdôraznil.
Doplnil, že toto nepochopiteľné povýšenectvo niektorých umelcov považuje aj za hlavnú príčinu, prečo im dnes ľudia nedoprajú, hoci by si za svoju prácu zaslúžili dôstojnejšiu odmenu.
Herci, ktorí stáli na tribúne za slušné Slovensko a angažovaní umelci, ktorých verejnosť nepozná podľa ich diel, ale podľa politických rečí, by si podľa Chmelára mali uvedomiť, že nie sú svedomím národa, ale len nátlakovou skupinou, že ich občianske postoje nemajú o nič väčšiu cenu ako postoj učiteľky, baníka a farmára, ktorí v tomto štáte platia dane.
„A ak nechcú, aby ich spoločnosť považovala za komediantov, mali by sa zamyslieť nad tým, prečo zasa a znova idú proti ľudu, prečo sa z ich povolania vytratila dôstojnosť a prečo stratili cit pre sebareflexiu.
Lebo herec, ktorý v pondelok večer exceluje v Richardovi III., v utorok nahráva volebný spot opozičnému politikovi, v stredu hrá v podradnej telenovele a vo štvrtok robí reklamu pre komerčnú banku, je karikatúrou samého seba,“ uzavrel politológ Chmelár.
