Čierna Hora požiadala Európsku úniu, aby jej pomohla s obrovským dlhom, ktorý má voči Číne. Pôžičku vo výške takmer jednej miliardy dolárov si od čínskej štátnej banky zobrala na výstavbu diaľnice. Presné podmienky kontraktu však nie sú známe.
Pôžičku si vláda vtedajšieho premiéra Mila Djukanoviča zobrala v roku 2014 na stavbu diaľnice medzi Podgoricou a Matesevom. Ide o prvý úsek plánovanej 165-kilometrovej diaľnice, ktorá by mala spojiť prístav Bar na čiernohorskom pobreží s obcou Boljare na hranici so Srbskom, odkiaľ by potom mala pokračovať do Belehradu.
Čiernohorskú časť diaľnice stavia čínska štátna spoločnosť China Road and Bridge Corporation (CRBC). Jej prvý úsek medzi Podgoricou a Matesevom je z 85 percent financovaný z pôžičky vo výške 944 miliónov dolárov, ktorú si Čierna Hora zobrala od čínskej Export-Import (ExIm) Bank.
Úsek dlhý 41 kilometrov, ktorý vedie náročným horským terénom a jeho súčasťou by malo byť 20 mostov a 16 tunelov, mal byť podľa pôvodných plánov hotový v máji 2019. Termín dokončenia sa však dvakrát posúval a momentálne je stanovený na tohtoročný november, čo cenu stavby zvýšilo na miliardu a tristo miliónov eur.
Súčasný čiernohorský minister financií Milojko Spajič uviedol, že jeden kilometer tohto úseku stál 20 miliónov eur, čo z projektu robí jednu z najdrahších diaľnic sveta. Podgorica má dlh splácať 14 rokov, prvú ročnú splátku vo výške 67,5 milióna dolárov by mala zaplatiť už teraz v júli.
Krajina sa však nachádza v mimoriadne nepriaznivej finančnej situácii. Verejný dlh dosahuje 90,85 percenta HDP, pričom len náklady na stavbu tohto 41-kilometrového diaľničného úseku sa odhadujú na 45 percent HDP. Podľa webu Euractiv dosiahol verejný dlh štátu, ktorý ťažko poznamenali výpadky príjmov z turizmu, dokonca 97 percent HDP.
Zmluva o pôžičke, ktorú uzatvorila Čierna Hora bez otvoreného výberového konania, oslobodzuje čínsku konštrukčnú firmu CRBC aj všetkých subdodávateľov od platby DPH či ciel. Podľa Die Zeit predstavujú veľkú časť subdodávateľov firmy blízke expremiérovi a súčasnému prezidentovi Djukanovičovi.
Kontrakt okrem toho podľa dostupných informácií stanovuje, že v prípade neschopnosti Čiernej Hory splácať by čínska ExIm Bank získala právo prístupu na časť čiernohorského územia. Podľa stanice RFE/RL by banka mohla získať kontrolu nad diaľnicou či zabaviť ďalší štátny majetok.
Zmluvy sú však z veľkej časti tajné, známa je len výška pôžičky, lehota splácania a výška úrokov, ktorá je dvojpercentná. Jasné je aj to, že prípadné rozhodcovské konanie by sa riadilo čínskymi zákonmi.
Podgorica sa v marci obrátila na Brusel s prosbou o pomoc so splácaním dlhu. EK uviedla, že sympatizuje so snahou Čiernej Hory znížiť závislosť od Číny, ale únia „nespláca dlhy tretích krajín“. Objem dlhu je okrem toho nepomerný k veľkosti ekomoniky.
Spusteniu projektu prechádzalo niekoľko štúdií, ktoré stavbu diaľnice neodporúčali. Prišli k záveru, že doprava na diaľnici nebude taká, aby sa stavba vyplatila a že štát bude musieť prevádzku výrazne dotovať. Až posudok v prípade čínskej firmy a banky dopadol podľa vtedajšej vlády pozitívne.
