Predseda vlády podľa vlastného zhodnotenia nie je stroj a nemá problém dať najavo emócie aj počas verejných vystúpení. Nejde pritom len o udalosti posledných dní, na margo čoho sa ho zastali aj jeho dvaja spolustraníci. Pred desiatimi rokmi sa napríklad priznal, že sa v dospelosti rozplakal preto, lebo mu otec zjedol kožku z opečeného kuraťa.
Premiér Igor Matovič sa prezentuje ako emocionálny človek. Zdôraznil to aj v jednom zo svojich posledných statusov na sociálnej sieti, keď “hejterom”, ktorých „má na háku“ odkázal, že nie je chladnokrvný stroj.
Keďže si ho verejnosť asociuje najmä s pozíciou protikorupčného bojovníka, neprekvapí, že dominantnou emóciou je viac či menej oprávnený hnev, s ktorým sme sa dlhé roky stretávali počas jeho brífingov.
Šéf OĽaNO je však známy aj tým, že ho množstvo rôznych podnetov dojíma a neraz je mu na verejnosti buď do plaču alebo zopár sĺz pred kamerami rovno upustí. Pripisuje sa to skutočnosti, že veci vraj nevníma z pohľadu politika, ale obyčajného človeka.
Posledným dôkazom toho je nedávna tlačová konferencia, na ktorej oznámil vyše 100 nových prípadov koronavírusu, konkrétnejšie pasáž v ktorej odkázal, aby sme neblúznili o otváraní obchodov.
Vzhľadom na to, že nie každý túto emóciu v ťažkých časoch považoval za adekvátnu a hodnú niekoho, kto by mal vystupovať v pozícii silného lídra, na premiéra sa spustila vlna kritiky či niekedy až výsmechu z nezvládnutia situácie.
To podnietilo jeho poslanca Juraj Krúpu, aby sa k tejto veci vyjadril a Matoviča sa zastal. Nepáči sa mu, že sa plač berie ako prejav slabosti a prezentovaný názor, že predseda vlády nemá právo byť človek s emóciami.
„Aj lídri tých najsilnejších štátov sveta sú z mäsa a kostí a taktiež majú emócie, ktoré občas nedokážu pred verejnosťou predstierať,“ pripomína zákonodardca, pričom fotkami poukázal na plačúceho Baracka Obamu, Angelu Merkelovú, Vladimíra Putina alebo kanadského premiéra Justina Trudeaua.
Krúpovo vyjadrenie zdieľal aj minister obrany Jaroslav Naď a ľudí poukazujúcich na Matovičov plač nazval „trapošmi“. „Áno, niekedy si aj ja poplačem. Nie som z kameňa. Mám city. A zďaleka nie som sám. A vôbec sa za to nehanbím!“ dodal politik.
Príkladov prejavenia podobných emócii a plaču je pritom z premiérovej minulosti viacero. Na vystúpení pred novinármi v roku 2017, keď kanceláriu predsedu parlamentu Andreja Danka obvinil z porušovania listového tajomstva, pri vymenúvaní dôvodov, pre ktoré im občania píšu, zrazu vyhlásil „ja to nedokážem povedať, do prdele“ a so slzami v očiach na chvíľu odišiel, pričom ho za mikrofónmi musela zaskočiť Veronika Remišová.
V roku 2011 ho zasa dojala vlastná volebná kandidátka, na ktorej sa objavili známe tváre ako Alojz Hlina, Eugen Korda či Erika Jurinová. „Keď predstavoval rómskeho kandidáta Polláka, bol taký dojatý, že sa mu to podarilo až na tretíkrát,“ písalo sa vtedy.
„Ako dospelý som sa rozplakal vtedy, keď mi oco, ktorý už 13 rokov nie je medzi nami, pri nedeľňajšom obede zobral opečenú kožu z kuraťa a že, či si ju môže zobrať a zjesť. A ja jasné, ale veril som, že mi ju nezje, ale on mi ju zjedol a mne začali tiecť takto veľké slzy a neudržal som emócie, no a čo?,“ priznal Matovič v rozhovore pri štarte svojej politickej kariéry.
Igor Matovič nezvládol udržať plač na tlačovke v roku 2017:
