Za uplynulú dekádu sa na Slovensku výrazne znížil podiel cudzincov zamestnaných na pozíciách s vyššou kvalifikáciou, ako sú manažéri, technici či špecialisti. Ich zastúpenie kleslo takmer o polovicu, zatiaľ čo podiel operátorov výroby a nekvalifikovaných pracovníkov vzrástol.
Celkový počet pracujúcich cudzincov sa taktiež zvýšil a dosiahol historické maximum. Informovala o tom analytička Inštitútu finančnej politiky Monika Pécsyová. „Počet pracujúcich cudzincov sa v máji aj napriek obavám a neistote z obchodnej vojny s USA vyšplhal na nové maximum nad 125.000.
Silný prílev zahraničných pracovníkov tak pokračoval aj naďalej. V porovnaní s minulým mesiacom narástol ich počet o takmer 1200, medziročne až o takmer 26.000,“ vyčíslila odborníčka.
Priblížila, že až polovica prichádza na naše územie z Ukrajiny, Srbska a Indie. Zvyšnú polovicu tvoria naši susedia z krajín V4, z Rumunska, Bulharska, Filipín a pracovníci z bývalých postsovietskych republík.
Uviedla, že Slovensko priťahuje vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ menej ako susedné štáty. V počte vydaných modrých kariet je Slovensko na chvoste krajín EÚ, podčiarkla.
V roku 2023 získalo modrú kartu na Slovensku len 24 cudzincov, kým v Čechách ich bolo vyše 500 a v Poľsku až cez 7400. V porovnaní s inými krajinami Únie čelia uchádzači na Slovensku zložitejším administratívnym postupom, ktoré môžu predlžovať ich nástup do zamestnania, vysvetlila Pécsyová.
Malo by ísť najmä o oblasť pobytových a pracovnoprávnych formalít, ktoré musia absolvovať ešte pred príchodom. Modrá karta je určená pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín s platom aspoň 1,2-násobku priemernej mzdy, ktorí chcú pracovať v členskom štáte EÚ.
