Liberálni politici a populisti s obľubou prepisujú históriu. Prezidentka Zuzana Čaputová chcela vyrovnať skóre Borisa Kollára a išla si uctiť pamiatku Milana Rastislava Štefánika. Nečakajte medzi nimi nijakú zhodu.
Prvá je osoba je autentická historická osobnosť. Druhá je osobnosť tituliek, vo funkcii, ale bez skutočnej osobnosti… Pre Štefánika bol vzťah k národu jednoznačný a nespochybniteľný: „Som Slovák telom i dušou – neznám lásky polovičatej.“
Aktuálna prezidentka štátu, za ktorého štátnosť Štefánik aj reálne na fronte bojoval, však šíri názor, že „národná hrdosť a patriotizmus sa budujú na nenávisti, izolácii a homofóbii“ (New York, Globsec, 21. 9. 2019), a tak popiera celoživotné vlastenecké a emancipačné úsilie Štefánika.
Ten bol hlboko presvedčený, že „Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný“ – no naša hlava štátu považuje naše „členstvo v EÚ a v NATO“ za „základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity našej krajiny“.
Chápete ten mentálny a hodnotový rozdiel 180 stupňov? Štefánik hovoril o slobodnom Česko-Slovensku ešte skôr ako vzniklo a ona ho má za túto „krajinu“… ktorá sa navyše spolieha, že cudzie spolky, čo nám zabezpečia slobodu aj ďalej…
Štefánik chcel „účinkovať vo svojom národe, ktorý nikdy neprestal milovať,“ a ona vyjadruje verejne „… znepokojenie, že niektoré hlasy vykresľujú liberálne hodnoty ako hrozbu našej spoločnosti“, teda to, čo účinkovanie v národe a lásku k národu principiálne likviduje – lebo súčasný liberalizmus preferuje „otvorené spoločnosti“ a komunity a nie národné štáty a suverénne národy.
A tak úprimne pochybujem, že táto hlava štátu vedela, kde a pri kom sa vlastne ocitla, teda, kde ju doviedli v limuzíne s ochrankou. Hlavne, že hovorca urobil “videjko” a bola z toho aj nejaká správička do liberálnych médií.
Viac tej „vnútornej morálnej a hodnotovej integrity“, o ktorej toľko so zanietením Zuzana Čaputová rozpráva a všetkých nás mentoruje, by nezaškodilo jej samotnej. Alebo žeby pod prezidentskými lampami bola najväčšia slovenská tma?
